Materské mlieko je ľahko stráviteľné, strávi sa až 4 x rýchlejšie a ľahšie (za 1,5-2 hod) ako umelé mlieko. Akékoľvek mlieko skysne účinkom baktérií mliečneho kvasenia, ktoré nikdy nie sú prítomné v mlieku v prsníku.
Zloženie materského mlieka a jeho množstvo závisí od výživy mamičky, od jej fyzickej a psychickej pohody. Optimálna výživa pre bábätko do šiesteho mesiaca je mlieko vlastnej mamičky. Materské mlieko svojim zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa. materské mlieko sa mení podľa potrieb dieťatka a to nielen v priebehu dňa, ale aj tým ako bábätko starne a rastie. Vo vyváženom množstve obsahuje všetky živiny, ktoré bábätko potrebuje.
V prvom rade teba zdôrazniť vysokú výživnú a ochrannú hodnotu prvého mlieka – mledziva (kolostrum), ktoré sa tvorí do piateho dňa po pôrode. Je žltšie ako mliečko ktoré sa bude tvoriť neskôr. Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) – odstraňuje smolku – prvú tmavú stolicu bábätka. Dojčené deti sú menej žlté, priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší. Mledzivo obsahuje veľa protilátok proti chorobám a je bohaté na vitamíny, je to koncentrovaná potrava doslova nabitá obrannými látkami, možno ho preto nazvať aj „prvým očkovaním“.
Po prvom mliečku – mledzive sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej farby bielej – až do modrasta. Obsahuje viacej tukov bohatých na nasýtenie bábätka – aby nebolo hladné, ale aj dosť tekutín na uhasenie smädu.
Mliečna žľaza je zázračný orgán – mlieko, ktoré produkuje, je prispôsobené požiadavkám dieťaťa. Keď dieťatko začína piť, uvoľňuje sa predné mliečko, ktoré je viac vodnaté a uhasí dieťatku smäd. Zadné mliečko ktoré tečie neskôr (po 3 – 5 minútach) je bohatšie na tuky a slúži na to aby sa bábätko najedlo, nasýtilo. Keď je dieťatko hladné, pije dovtedy, kým sa nedostane k zadnému mlieku. Ak je iba smädné, uspokojí sa s predným mliekom, obsahujúcim viac vody. Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6. mesiaca len materské mlieko.
Materské mlieko nikdy nie je „riedke“, „slabé“. V prvých dňoch po pôrode sa mení vzhľad materského mlieka. Mledzivo je žlté a husté, vždy ho treba využívať, obsahuje veľké množstvo obranných látok. Za ním sa tvorí prechodné a zrelé mlieko. Pri dojčení sa na začiatku uvoľňuje „predné“ mlieko vyzerá vodnatejšie a namodralé, obsahuje viac bielkovín a vody. Po dlhšom dojčení (3 – 5 min) sa uvolní „zadné“, biele mlieko, hustejšie, s obsahom tuku. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko – každé materské mlieko je dobré. Dieťa sa nemôže prekŕmiť materským mliekom.
Počas dojčenia sa u matky uvoľňujú hormóny, ktoré vyvolávajú tvorbu a vylučovanie mlieka. Čím skôr sa dieťa priloží k prsníku, tým skôr sa mlieko tvorí. Prvým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je stimulácia bradavky priamo ústočkami dieťaťa (pri použití klobúčika tento podnet chýba, preto by sa mal používať čo najkratšie). Prvý najintenzívnejší podnet na tvorbu mlieka vzniká do 30 až 60 minút po pôrode, vtedy je najideálnejšie dieťa priložiť k prsníku. Vôbec pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Vtedy má aj dieťa najsilnejší hľadací a sací reflex a je najväčší predpoklad, že nájde a zachytí bradavku.
Druhým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je časté dojčenie, aj v noci. Mliečko sa tvorí podľa potrieb dieťatka, podľa toho ako často sa dieťa dožaduje dojčenia a koľko mliečka z prsníka vypije sa vytvára na čas kŕmenia ďalšie množstvo mliečka. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy keď sa dožaduje. Pôvodné – zastaralé predstavy o kŕmení v pravidelných časových limitoch sú už prekonané.
Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia. Tvorba mlieka zaniká len po odstavení, keď sa zníži hladina hormónov, ktoré riadia činnosť mliečnej žľazy.
Tvorba mlieka závisí aj od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje. Mamička ktorá nevie prechodne dojčiť (je mimo svojho dieťatka, alebo je chorá a lekár predpísal na nie jakú dobu lieky nevhodné pri dojčení) si môže pravidelne odstriekavať mliečko, aby sa jeho tvorba zachovala.