Dojčenie

1. Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém. Dieťatko menej často bolí bruško a menej často má problémy so stolicou.
2. Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj. Dojčené detičky sú inteligentnejšie (majú IQ o 8,3 bodov vyššie).
3. Zaisťuje odolnosť voči infekčným chorobám.
4. Zabraňuje vzniku rozvoja alergie.
5. Znižuje nutnosť hospitalizácie dieťaťa.
6. Znižuje riziko náhleho úmrtia.
7. Dojčením sa znižuje chorobnosť a úmrtnosť dojčiat, dojčené deti menej trpia chorobami dýchacích ciest, zápalom stredného ucha, infekciami tráviaceho traktu (hnačky), dojčenie má pozitívny vplyv na správny vývin sánky a zubov.
8. V dospelosti nižší výskyt vysokého tlaku krvi, arterosklerózy, infarktu, obezity.
9. Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia. Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník mamičke, cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas, jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať. To všetko mu uľahčí uvolnenie napätia a traumy z pôrodu. Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak. A toto je pre dieťatko ten pravý „raj“ na Zemi.

1. Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava. Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade. Nie je potrebné pri cestovaní s dieťaťom, či pri návšteve nosiť so sebou ďalšie pomôcky.
2. Rodina ušetrí veľa peňazí, potrebných na kúpu umelej výživy.
3. Správne dojčiace ženy majú menej často zápaly prsníka a rakovinu.
4. Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva. Je tou pravou maminkou pre svoje bábätko.
5. Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný. Takéto dieťatko menej plače, je kľudnejšie, spí pokojnejšie, má menej často nafúknuté bruško.

Jedlá vhodné na konzumáciu:

Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí. Viac jesť neznamená viac mlieka.

Nevhodné na konzumáciu:

Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Nepite veľa kávy, silného čaju a osviežujúcich nápojov, ktoré obsahujú kofeín (teín, ...).

Vhodné tekutiny:

Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín – asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách. Zásada „pri dojčení by matka mala piť spolu so svojím dieťaťom“ platí, ale matka by mala piť iba pri pocite smädu, nadbytočné pitie je zbytočné.

Vody vhodné na pitie dojčiacej matky:

• Korytnica (obsahuje železo)
• Magnézia (obsahuje prírodný horčík)
• Lucka (minimálny obsah dusičnanov)
• Piť treba nesýtené minerálne vody (bez bubliniek)
• bylinkové čaje (anýz, mäta, fenikel, materina dúška, kôpor)
• džús z jablka, mrkvy (nie z citrusových plodov).

Nevhodné tekutiny pri dojčení:

• Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka. Zvýšený príjem soli (sodíka – Nátrium Na+) spôsobuje zadržanie vody v organizme, rozvoj opuchov.
• nepite často a veľa sýtených (bublinkujúcich) vôd
• vyhýbajte sa tekutinám s dráždivými zložkami (kofeín, teín, ...)
• dieťatku môžu vadiť konzervačné látky, ktoré sa do niektorých ovocných nápojov pridávajú.

• materské mlieko je nenahraditeľné, do 4-6 mesiaca života dieťa nemá dostávať inú výživu
• Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník. Podávanie tekutín môže narušiť rovnováhu a spomaliť tvorbu mlieka.
• každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia. Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Keď sa pri dojčení vyskytnú ťažkosti, 99% z nich sa dá vyriešiť.
• Obavy a strach matky z toho, že nebude mať mlieko a predčasné prikrmovanie (umelým mliekom) sú najčastejšími príčinami toho, že matky dojčia krátko.
• Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky. Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť. Pri dodržiavaní správnych techník dojčenia matka dojčiť dokáže.

Rozhoduje:

• matkino želanie dlhšie dojčiť
• presvedčenie budúcej matky (gravidnej), že nebude mať ťažkosti s dojčením,
• poučenie gravidnej o význame dojčenia a príprave prsníkov na dojčenie,
• matkine vedomosti o prekonávaní prípadných ťažkostí s dojčením
• pomoc a podpora príbuzných, blízkych, odborníkov

Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice – matka a dieťa. Pri osvojení si správnej techniky dojčenia musí nadobudnúť zručnosť matka, ktorá sa učí správne priložiť, aj dieťa, ktoré sa učí správne uchopiť.

Správna technika dojčenia pozostáva zo:

1. správneho držania prsníka (nie cigaretové ale céčkové),
2. zaujať správnu polohu dieťa + matka,
3. správna technika prisatia dieťaťa
4. správna technika sania.

• začnite dojčiť skoro, čím skôr tým lepšie,
• uvedomte si, že prvé kvapky mlieka (mledzivo) sú pre dieťa najdôležitejšie
• časté dojčenie – najlepšie pre matku a dieťa,
• venujte dojčeniu po pôrode väčšinu času – matka s dieťaťom nepretržite (rooming-in),
• vyhnite sa fľaši a cumľu, vedú k problémom pri dojčeniu a jeho rýchlemu ukončeniu. Kŕmenie z fľaše je jednoduchý spôsob, ale novorodencovi sa nedostáva uspokojenia z dotyku matkinho prsníka a nikdy nebude mať blahodarný účinok na dieťa a matku. Zdravé, výlučne dojčené dieťa nepotrebuje čaj ani vodu, nie je pravdepodobné, že by všetko predné mlieko, ktoré uhasí jeho smäd, vytieklo, stále sa tvorí.

• Uvoľnenie od bradavky robte vsunutím konca čistého malíčka do kútika úst dieťaťa (viď obrázok).
• Zabezpečte správnu polohu a správne prisatie pri dojčení, prípadne zmenu polohy tak, aby sa vyprázdnili všetky časti prsníka. Priložte dieťa k prsníku, nie prsník k dieťaťu.
• Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje. Ak prikladáme dieťa k obidvom prsníkom, pri nasledujúcom dojčení začíname s tým prsníkom, ktorým sme predtým skončili, aby sa dieťa zasýtilo tučnejším zadným mliekom.

Správne uchopenie

Nesprávne uchopenie, dieťa má v ústach len bradavku

• Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec – dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca. Najprv saje rýchlo, potom pomaly – vtedy sa už vybavil vylučovací reflex mlieka, je to dôkaz, že mliečko mu už tečie do úst, že dieťa saje správne.
• Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia. To sú tie prípady, keď sa „mlieko nechce spustiť“, prsia sú veľmi naliate a preto dieťa nevie uchopiť.
• Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci. Novorodeniatka tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne, ako spontánna záležitosť, v ktorej časový rozvrh nemá miesto. Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté. Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať až vracia. Okrem toho, keď dieťa pije, keď je hladné, nie je mimoriadne hltavé, ak ho však necháme čakať až po určenú hodinu, bude piť tak dlho, až v prsníku nebude ani kvapka a bradavky sa zmrštia, kojenie začne byť nepríjemné a matka sa začne obávať, že nemá dosť mlieka.

Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie. Dôležité je, aby matka bola uvolnená a aby pridŕžala svoje dieťa pri prsníku pohodlne.

Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede – tak, aby netrpel chrbát. Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom. Úchop prsnej bradavky má byť „céčkový“ medzi palcom a ukazovákom (nie „cigaretový“ medzi ukazovákom a prostredníkom, tento úchop je možné používať len pri dojčení staršieho dieťaťa).

Pri bočnom držaní pri dojčení – tzv. futbalové držanie – sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz. Dojčenie takýmto spôsobom niekedy matke pomôže viac ako odstriekavanie, keď má problémy s prsníkmi a musí si mlieko odstriekavať.

Dieťa „vysáva“ mliečko z toho miesta, kde má bradu.

Poloha dieťaťa pri dojčení:

1. hlava a telo dieťaťa musia byť v rovnakej línii (dieťatko nemá mať hlavičku otočenú na bok, ale má byť otočené celé jeho telíčko)
2. dieťa má byť tvárou k prsníku s nosom oproti bradavke,
3. matka si má pridržať dieťa blízko k svojmu telu,
4. je potrebné podopierať odspodu celé telo dieťaťa, nie iba hlavu a ramená.

Prečo sa dieťa nevie správne prisať:

• kŕmenie z fľaše pred rozvinutím dojčenia: mlieko z fľaše tečie ľahšie, dieťa sa nenaučí správne uchopiť prsník a sať, keď pilo z fľaše
• neskúsenosť matky (potriasanie prsníkom znemožňuje prisatie)
• funkčné ťažkosti – dieťa primalé, slabé, ploché bradavky, bolestivo zdurené prsníky, oneskorený začiatok dojčenia,
• pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník. Stláčanie prsníka palcom dolu robte iba v krajnom prípade a opatrne, tento pohyb vysúva dieťaťu bradavku z úst.
• bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Keď dieťa plače, najprv ho utíšte. Pri plači má dieťa jazyk zdvihnutý hore a vzadu, vtedy bradavku neuchopí.

Následky nesprávneho priloženia:

1. bolesť poškodených bradaviek, popraskané bradavky
2. následkom nedostatočne vyprázdneného prsníka je bolestivé zdurenie
3. zdanlivý nedostatok mlieka – dieťa nesaje a tým prsníky tvoria menej mlieka – dieťa je nepokojné, žiada viac mlieka, odmieta sať, plače – nepriberá.

• Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy). Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť. Niekedy stačí odstriekať iba trocha mlieka, prsník zmäkne dostatočne, aby dieťa mohlo sať.
• Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia. Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia. Príčinou môžu byť i infekcie prsníkov, únava a stres, anémia, fajčenie, tesné oblečenie, nosenie ťažkých vecí, príliš utiahnuté bezpečnostné pásy v aute.
• Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím. Akékoľvek operácie prsníkov zvyšujú riziko infekcie.
• Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy. Dlhodobý tlak na jedno miesto môže spôsobiť, že mliekovody v prsníkoch nebudú schopné uvoľňovať mlieko.
• Pri každom dojčení má vládnuť dobrá pohoda, matka má byť uvolnená, má sa cítiť príjemne, nesmie byť nervózna (bude nervózne aj dieťa).
• Správna príprava na dojčenie spočíva v otužovaní bradaviek, pretieraním drsným uterákom. Príprava prsníkov a bradaviek pred pôrodom je osožná ale nie je nutná, ak nie sú bradavky vpáčené.
• Neviem, z ktorého prsníka mám dojčiť: V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch. Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťatko dostalo nielen predné ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie. Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník. Väčšina dojčiat uprednostňuje jeden z prsníkov.
• Pri popraskaných bradavkách sa treba zamerať na to, či má dieťa pri dojčení správnu polohu a či je správne prisaté. Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka. Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec, pričom bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu. Predchádzame tým poraneniu bradaviek, pretože pri správnom priložení dieťaťa sa bradavka dotýka mäkkého podnebia ústočiek, ktoré ju chráni a dieťa ďasnami stláča dvorec a nie bradavku.
• Prsníky udržiavame v čistote, ale neodporúča sa časté umývanie bradaviek a už vôbec nie mydlom, lebo ich zbavuje ochrannej vrstvy mazu.

Postupuje nasledovne:

• pristúpte k dieťatku, aby vás len uvidelo, usmejte sa naň, láskavo sa mu prihovorte, dajte mu ruky na bruško, pridržte, potom vezmite bábätko na ruky a nežne a mierne mu tlačte na bruško, môžete pri tom tíško dieťatku zaspievať alebo sa prihovárať
• matka môže vziať dieťa na ruky bruškom dole: hlavička bábätka leží na dlani, telíčko na predlaktí, ruky a nohy bábätka prevísajú dole, nežne hladká chrbátik v oblasti krížov
• keď toto nepomôže, priložte dieťatko na prsník