Nové Zámky nevznikli tak, ako väčšina našich slovenských miest, ale z rozhodnutia vojenských stratégov, expertov viedenskej rady. Ich vznik vynútili obranné záujmy Uhorska pred tureckým nebezpečenstvom. Z tohto dôvodu je zrejmé, že prvé nemocnice mali vojenský charakter.

Okrem už spomínaných vojenských nemocníc máme v archívnych dokumentoch správy o činnosti mestskej nemocnice – xenodochia. Jej hlavnou náplňou nebolo liečenie, ale poskytovanie útulku chorým, bezvládnym a prestarnutým občanom mesta. Počas epidémie slúžilo ako morový alebo cholerový dom. Po finančnej stránke ich zabezpečovali najmä bohatí mešťania hnuteľným a nehnuteľným majetkom i príležitostnými darmi.

Liečenie obyvateľstva v 18. a 19. storočí bolo na nízkej úrovni. Ešte začiatkom 18. storočia nemáme žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali činnosť mestského lekára v Nových Zámkoch. V celej nitrianskej župe podľa štatistiky z roku 1764 boli len 4 lekári, 33 chirurgov – ránhojičov, 2 diplomované pôrodné baby. V Nových Zámkoch ešte v roku 1803 vykonávali funkciu chirurgov nekvalifikovaní felčiari, ktorí sa remeslu nikde nevyučili. Predpisovali rôzne prečisťujúce prostriedky, púšťali žilou a podobne. Ľudia po týchto zákrokoch často zomierali.

Počiatky novozámockej nemocnice siahajú do minulého storočia. Výstavbou nemocnice v Nových Zámkoch sa začala zaoberať mestská rada začiatkom roku 1853. Na tento účel sa začali vykonávať peňažné zbierky. Darcovia boli nielen obyvatelia Nových Zámkov, ale aj obyvatelia okolitých miest a dedín. Vyzbierané prostriedky boli uložené v bankách vo forme cenných papierov. Najväčšiu zásluhu o zveľadenie financií na výstavbu nemocnice mal riaditeľ novozámockej sporiteľne Ferencz Kapisztóry (1818 – 1900), ktorý ich spravoval.

Pre výstavbu nemocnice bola zriadená komisia. Prvou úlohou tejto komisie bolo vybrať pozemok pre novú nemocnicu. Pozemok, ktorý určili ako najvhodnejší a odporučil ho aj župný lekár, nepatril mestu Nové Zámky. Za pomoci Ferenca Kapisztóryho sa ho podarilo odkúpiť od ostrihomského arcibiskupstva za 8 980 forintov. Stavba stála 49 120 forintov a 72 grajciarov. Vnútorné vybavenie nemocnice stálo 9 550 forintov a 99 grajciarov. Nemocnica bola vybudovaná v priebehu rokov 1894 -1896.V areáli bol postavený jednoposchodový pavilón, ktorý slúžil ako lôžková časť. Bolo tu spolu 38 postelí, ktoré slúžili pre chirurgických pacientov i pre pacientov s vnútornými ochoreniami. Bola tam aj operačná sála a lekárska ordinačná miestnosť. Jeden obytný dom bol upravený tak, že slúžil ako byty pre zamestnancov, sklady, ďalej v ňom bola prijímacia miestnosť s lekárskou kanceláriou, kuchyňou, komorou, práčovňou a sušiarňou. Slávnostné odovzdanie sa konalo 1. 6. 1896. Prvým riaditeľom a zároveň aj jediným primárom nemocnice bol MUDr. Štefan Dohmann.

Nemocnica v období 1898 – 1918

V roku 1898 zomrel riaditeľ nemocnice MUDr. Štefan Dohmann ako 36 ročný. Na jeho miesto nastúpil MUDr. Ernest Huckl, ktorý bol riaditeľom a hlavným lekárom nemocnice 34 rokov.

Ošetrovateľky boli sestry rádu svätého Vincenta. Jedna ošetrovateľka bola svetská. Nemocnica okrem odborného personálu a správcu mala jedného úradníka, domovníka, práčku, slúžku a pomocnicu v kuchyni.

Veľmi ťažké obdobie pre verejnú nemocnicu boli vojnové roky 1914 – 1918. Pribudlo najmä chirurgických zákrokov.

Nemocnica v období 1919 – 1945

Nastali politické a spoločenské zmeny, vytvoril sa nový štát Československo. Jedno z najťažších období pre nemocnicu nastalo v roku 1919 počas Diktatória maďarskej Červenej armády.

V noci 2.6.1919 o 1,00 hodine vtrhli do nemocnice boľševický vojaci. Vojsko sa podľa riaditeľa správalo v nemocnici ako v krčme a ich veliteľ sa mu vyhrážal. Najťažšie boje v okolí nemocnice boli 8.7.1919. V noci z 18. na 19. júna 1919 sa nemocnica dostala do silnej paľby. Nikto z pacientov ani personálu nebol zranený. Nebolo jedinej izby, do ktorej by nebola prenikla guľka.

8.11.1938 boli viedenskou arbitrážou Nové Zámky pripojené k Maďarsku.

Nemocnica v rokoch 1945 – 1960

Bombardovaním anglo-americkým letectvom počas II. svetovej vojny boli Nové Zámky najviac zničeným mestom na Slovensku. Budovy nemocnice boli vojnou poškodené, preto sa po skončení vojny ihneď pristúpilo k ich obnove. V roku 1948 mala nemocnica 91 zamestnancov, ku koncu roka 1951 mala nemocnica 193 lôžok. Existovalo tu interné, chirurgické, infekčné, gynekologicko-pôrodnícke a detsko-dojčenské oddelenie.

V roku 1960 vznikol Okresný ústav národného zdravia. V tom roku mala nemocnica už 412 postelí a pozostávala z interného, chirurgického, tuberkulózneho, gynekologicko-pôrodníckeho, detsko-dojčenského, nervového, krčného a kožného oddelenia. Mesto Štúrovo a Šurany, ktoré pribudli v roku 1960 do novozámockého okresu, nemali žiadne samostatné lôžkové oddelenia.

Lôžková kapacita pre novovzniknutý okres bola nedostatočná. Preto sa v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pristúpilo k rozsiahlym renováciám, prístavbám a generálnym opravám v areáli nemocnice i polikliník. Pre potreby zdravotníctva sa adaptovali budovy aj mimo areál nemocnice. Nedostatočný posteľový fond, roztrúsenosť oddelení a poliklinických pracovísk na viacerých miestach v meste viedli k tomu, že do popredia vystúpila otázka výstavby novej nemocnice.