Zlá životospráva, nepravidelné stravovanie a stres vedú k rôznym zdravotným problémom. Ich dôsledkom býva aj žalúdočný vred.

Prostredie v ľudskom žalúdku je prirodzené kyslé, keďže sliznica žalúdka produkuje kyselinu chlorovodíkovú. „Okrem nej produkuje aj tráviace enzýmy (- pepsín, lipázu, chymozín a gastroferín toto môžeme vyhodiť), ktoré pomáhajú prvému spracovaniu potravy. Vzniká tu aj vnútorný faktor, ktorý vytvára komplex s vitamínom B12 a napomáha tak jeho vstrebávaniu v tenkom čreve. Ochranná vrstva hlienu vytvára bariéru pred vplyvom kyseliny chlorovodíkovej na sliznicu a pomáha aj pri posúvaní stravy do nižších častí tráviaceho traktu. Narušením rovnováhy medzi ochrannými prvkami a agresívnym vplyvom žalúdočnej kyseliny dochádza k vzniku vredu“ uvádza MUDr. Juraj Ďurina, primár gastroenterologického a hepatologického centra vo Fakultnej nemocnici Nové Zámky.

Keď vznikne vred
Práve úbytok ochranného hlienu v žalúdku spôsobuje, že kyselina chlorovodíková narúša steny samotného žalúdka. „Vred je vlastne slizničný defekt steny žalúdka. Možno si ho predstaviť v podobe jamky rôznej veľkosti od 1 do 5 cm, väčšinou okrúhleho tvaru,“ popisuje lekár. Okrem spomínanej kyseliny chlorovodíkovej častým faktorom vyvolávajúcim vredy je infekcia helicobacterom pylori. „Ďalším faktorom môže byť časté užívanie liekov na bolesť zo skupiny nesteroidných antiflogistík. V rámci širšej diagnostiky slizničných defektov žalúdka myslíme tiež na ochorenia endokrinologické, zápalové ochorenia tráviaceho traktu a nedostatočné prekrvenie tráviaceho traktu,“ dodáva odborník.

Pozor na stres
K vzniku vredu môžu prispieť aj faktory, ktoré pacient nevie ovplyvniť. Patria k nim genetické faktory a krvná skupina 0, pri ktorej je výskyt vredov vyšší. To, čo pacient ovplyvniť vie, je životospráva. „Najčastejším rizikovým faktorom je fajčenie, alkohol, nepravidelné stravovanie a stres. Pod vplyvom najmä dlhodobého stresu sa zvyšuje produkcia žalúdočnej kyseliny a oslabuje sa ochranná funkcia sliznice,“ uvádza lekár. Pri strese sa môže meniť prietok krvi do žalúdka, čo znižuje jeho schopnosť hojiť poškodenia sliznice a obnovovať bunky. „Stres často vedie k nezdravým stravovacím návykom, zvýšenej konzumácii alkoholu, kávy, fajčeniu a nadmernému užívaniu liekov proti bolesti, čo zvyšuje riziko vzniku vredov,“ dodáva gastroenterológ.

Zväčša býva jeden
Hoci medzi laikmi sa spravidla hovorí o vredoch v množnom čísle, častejší je výskyt len jedného. „Nachádza sa buď v žalúdku alebo v dvanástniku. Závažnosť vredov je vyššia pri väčšom počte, pre vyššiu mieru komplikácii. Je to tiež signálom závažnejšieho, širšieho postihnutia tráviaceho traktu, ktoré si vyžaduje náročnejšiu a intenzívnejšiu liečbu. Závažnosť vredu nezávisí iba od počtu vredov, ale aj od veľkosti, hĺbky a ich umiestnenia. Napríklad jeden veľký, hlboký vred môže byť (rovnako závažný aj – možno vymazať)závažnejší, ako niekoľko menších vredov,“ vysvetľuje MUDr. Ďurina.

Príznaky
Či už je vred jeden alebo ich je viac, spravidla dá o sebe vedieť bolesťou. „Typická je v hornej časti brucha medzi hrudnou kosťou a pupkom. Pri žalúdočných vredoch sa stretávame skôr s bolesťami, ktoré vznikajú po jedle. Pri dvanástnikových vredoch sú bolesti najmä nalačno a jedlom sa zmierňujú. Vyskytujú sa aj príznaky ako nadúvanie, plnosť žalúdka, nechutenstvo, niekedy sprevádzané chudnutím,“ vysvetľuje odborník. Nebezpečenstvo vredov spočíva v ich riziku krvácania a prasknutia. Návštevu lekára preto netreba odkladať, „Pacient by mal určite navštíviť lekára, ak sa u neho objavia príznaky krvácania z tráviaceho traktu v podobe čiernej mazľavej stolice, taktiež pri zvracaní krvi, strate hmotnosti, opakovanom vracaní žalúdočného obsahu a silnej neutíchajúcej bolesti brucha,“ dodáva gastroenterológ.

Diagnostika
Na výskyt žalúdočného vredu poukazuje spravidla už popis príznakov. „Doplnkovými vyšetreniami ako sonografia brušnej dutiny alebo RTG vyšetrenie môžeme vysloviť podozrenie na prítomnosť vredu. Jednoznačným dôkazom je jeho vizualizácia pomocou gastroskopie,“ uvádza lekár. Vyšetrenie sa podľa neho realizuje flexibilným prístrojom, v ktorom je zabudovaná kamera. „Pomocou nasnímaného obrazu môžeme diagnostikovať prítomnosť vredov v tráviacom trakte. Následne môžeme odobrať vzorku na histologické vyšetrenie a zistiť prítomnosť infekcie Helikobakter pylori, prípadne vylúčiť inú príčinu vredu, nádor. Gastroskopia zároveň slúži aj ako terapeutická metóda pri prípadnom zastavení krvácania,“ vysvetľuje MUDr. Ďurina.

Nejde o doživotný stav
Dobrou správou pre pacientov je, že žalúdočné vredy sa dajú úplne vyliečiť. Pri správnej liečbe teda nejde o doživotný stav. Postup závisí od príčiny vzniku vredu, závažnosti príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta. „Cieľom je znížiť tvorbu žalúdočnej kyseliny, zhojiť vred a odstrániť prípadnú infekciu Helicobacter pylori. V zriedkavých prípadoch je nutné aj chirurgické riešenie stavu,“ popisuje odborník. Najčastejšie sa liečba realizuje nasadením liekov zo skupiny inhibítorov protónovej pumpy. Tie znižujú produkciu žalúdočnej kyseliny a podporujú hojenie sliznice. Pri výskyte Helicobactera pylori sa pacientovi nasadia tiež antibiotiká. „Cieľom je úplne vyhojiť sliznicu, aby vred nebol prítomný v žalúdku alebo dvanástniku. Pacient by mal počas liečby vysadiť lieky, ktoré môžu poškodzovať sliznicu žalúdka. Tiež by mal zanechať fajčenie, znížiť konzumáciu alkoholu, v strave sa vyhýbať dráždivým nápojom a potravinám, teda korenistým, kyslím a mastným jedlám,“ radí odborník.

Pozor na dôsledky!
Neliečené vredy môžu viesť k závažným a život ohrozujúcim komplikáciám. „Patrí medzi ne krvácanie, perforácia, obštrukcia alebo dokonca rakovina. Aj keď sa vredy môžu zdať ako zvládnuteľné ochorenie, bez riadnej liečby môžu mať fatálne následky,“ varuje gastroenterológ. Žalúdočné vredy možno vyliečiť iba cestou lekára, samoliečba v tomto prípade problém vyriešiť nedokáže. Ak sa vredy neliečia odborne, stav pacienta sa zhoršuje. „Je preto dôležité, aby každý, kto má príznaky vredov, vyhľadal lekársku starostlivosť a začal vhodnú liečbu,“ uzatvára MUDr. Ďurina.