Oči dokážu spracovať milióny informácií za sekundu! Ale čo sa stane, keď ich ohrozí ochorenie? Niektoré problémy s očami môžu byť nenápadné, no ak sa neliečia, môžu viesť k trvalej strate zraku. Ktoré ochorenia sú najzávažnejšie? Ako ich rozpoznať a liečiť? Viac sa dočítate v našom článku 👇

Aká je stavba oka? Z čoho sa skladá?

Oko je jedným z najdôležitejších a najzložitejších zmyslových orgánov, ktorým dokážeme v priebehu sekundy prijať a spracovať milióny informácií. Očami prijímame približne 80 – 90% všetkých informácií, ktoré nám poskytujú naše zmyslové orgány. Oko sa skladá z 3 vrstiev: povrchová (fibrózna), vaskulárna a vnútorná (neurosenzorická). Fibrózna vrstva je tvorená v prednej časti transparentnou rohovkou , ktorá patrí medzi hlavné refrakčné štruktúry.

Zbytok obalu oka predstavuje bielko, ktoré chráni vnútroočné štruktúry. Stredná vrstva je tvorená v prednej časti dúhovkou a zrenicou, ktorá reguluje množstvo svetla dopadajúceho na sietnicu podľa vonkajších svetelných podmienok. Za ňou sa nachádza vráskovcové teleso, ktoré vytvára vnútroočnú tekutinu a v zadnej časti sa nachádza cievnatka (choroidea), ktorá zabezpečuje výživu oka. Vnútorná vrstva je tvorená pigmentovým epitelom a neurosenzorickou sietnicou s tyčinkami a čapíkmi, ktoré zachytávajú signály a prenášajú ich ďalej cez zrakový nerv do mozgu.

Čo je to zadný segment oka?

Oko tvoria:
predná časť – tvorená rohovkou, prednou očnou komorou, dúhovkou so zreničkou, za ňou je zadná očná komora a šošovka
zadná časť – predstavuje zadné 2/3 oka a je tvorená sklovcom, sietnicou, cievnatkou a zrakovým nervom

Zdroj: https://lekar.sk/clanok/zakaly-sklovca

Sú ochorenia zadného segmentu iného pôvodu a s inými prejavmi, ako pri prednom segmente? Ktoré sú závažnejšie?

Hlavným rozdielom medzi ochoreniami predného a zadného segmentu oka je, že značná časť ochorení zadného segmentu neznesie odklad. To znamená, že ich radíme medzi akútne (liečba musí byť zahájená do niekoľkých hodín, resp. pár dní) až urgentné (neznesú odklad). Jedna z najčastejších operácií na ľudskom tele je operácia šedého zákalu s implantáciou umelej vnútroočnej šošovky.

Je to zákrok na prednom segmente oka, ktorý si môžeme vo väčšine prípadov naplánovať. Avšak odlúpenie sietnice alebo makulárna diera, patria medzi ochorenia zadného segmentu oka, ktoré v prípade, že by nedošlo k chirurgickej intervencii v priebehu hodín, resp. dní, môžu viesť k trvalej a ireverzibilnej strate zraku.

Ktoré sú najčastejšie ochorenia zadného segmentu oka? Prečo vznikajú problémy s touto oblasťou oka?

Ochorenia zadného segmentu oka vznikajú najčastejšie v dôsledku starnutia alebo ako komplikácia základného ochorenia pacienta, ktorými sú častokrát zle kompenzovaná arteriálna hypertenzia alebo diabetes.

Medzi najčastejšie ochorenia zadného segmentu oka patria:
Vekom podmienená degenerácia makuly – degeneratívne ochorenie makuly (žltá škvrna, miesto najostrejšieho videnia), ktoré je najčastejšou príčinou straty centrálneho videnia u ľudí nad 50 rokov. Delíme ju na suchú a vlhkú formu. Pri vlhkej forme vzniká subretinálna neovaskulárna membrána, ktorá je príčinou poklesu zraku. V súčasnosti už máme možnosti liečby, ktorými vieme toto ochorenie výrazne spomaliť, zastaviť alebo aj zlepšiť videnie pacienta. Najčastejšou liečebnou metódou vo svete a aj na našom pracovisku je aplikácia antirastových faktorov do sklovcovej dutiny.

Trhlina s odlúpením sietnice – urgentný, zrak ohrozujúci stav v oftalmológii, ktorý ak sa nelieči, vedie k trvalej strate zraku. V súčasnosti je najčastejšou metódou liečby odlúpenia sietnice chirurgická intervencia nazývaná pars plana vitrektómia. Na našom pracovisku vykonávame tento zákrok najmodernejšími prístrojmi metódou mikroincíznej vitrektómie. To znamená, že oko operujeme bezstehovou metódou otvormi menšími ako 0.5mm. Pre pacienta to znamená bezpečnejšiu operáciu a rýchlejší návrat do bežného života.

Obrázok 1 Zavedené trokáre pri vitrektómii
Zdroj: Forgáč F.

Epiretinálne membrány a makulárne diery – tieto dve ochorenia postihujú makulu (centrálna, najdôležitejšia časť sietnice), pričom pacienti strácajú schopnosť viesť motorové vozidlo alebo čítať. Pri epiretinálnych membránach rastie nad makulou hrubé jazvovité tkanivo, ktoré ju krčí a spôsobuje u pacienta metamorfopsie (pokrivené videnie).

Pri makulárnych dierach vzniká v samotnom centre sietnice diera, pričom pacient stráca postupne schopnosť rozlišovať detaily a čítať. Obidve ochorenia sú liečiteľné iba chirurgicky, kde vieme pacientom opäť poskytnúť možnosť operácie na našom pracovisku hore spomínanou metódou minimálne invazívnej, resp. mikroincíznej vitrektómie.

Obrázok 2 Peeling epiretinálnej membrány
Zdroj: Forgáč F.

Cievne ochorenia sietnice (diabetická retinopatia, uzáver sietnicovej žily) – obidve ochorenia sa dajú v úvodných štádiách liečiť pomocou laseru alebo aplikáciou antirastových faktorov do sklovca. Avšak je veľké množstvo pacientov, ktorí prichádzajú k lekárovi neskoro s pokročilými prejavmi týchto ochorení, kde je častokrát už prítomné krvácanie do sklovca s výraznými zmenami na sietnici, ktoré znižujú pacientovi zrak a lekárovi znemožňujú vizualizáciu očného pozadia. V takýchto prípadoch je častokrát potrebná operácia (pars plana vitrektómia) v celkovej anestéze, ktorá môže trvať 2 – 3 hodiny. Aj týmto pacientom vieme ponúknuť možnosť operácie na našom pracovisku.

Vyskytujú sa aj zápaly zadného segmentu oka – čoho sú dôsledkom? Ide o faktory, ktoré si človek privodí sám? Môžu súvisieť s inými, systémovými ochoreniami?

Áno, vyskytujú sa aj zápaly zadného segmentu. Našťastie sú veľmi ojedinelé. Ide o zápal vnútroočných štruktúr (endoftalmitída) vyvolaný buď exogénnou (vonkajšou) cestou (pooperačná endoftalmitída – po operácii katarakty, glaukómu, vitrektómii alebo poúrazová endoftalmitída – po perforačných, penetračných úrazoch oka, po ruptúre oka) alebo endogénnou (vnútornou) cestou (napr. pri zápaloch srdca – endokarditíde). Ak by zostala endoftalmitída neliečená, viedla by k strate zraku a oka. Tento urgentný stav vyžaduje okamžité zahájenie širokospektrálnej antibiotickej liečby podávanej do samotného oka alebo intravenózne. Ak nedôjde k zlepšeniu je nutné vykonať vitrektómiu.

Aké sú príznaky týchto problémov? V čom sa líšia od problémov s predným segmentom oka?

S ochoreniami zadného segmentu oka prichádzajú pacienti často neskoro k lekárovi. Väčšina týchto ochorení prebieha bezbolestne a k strate zraku prichádza pomaly, takže si to pacienti častokrát ani neuvedomia, že strácajú zrak. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vo vyššom veku s pridruženými ochoreniami, ako je napr. diabetes boli odosielaní praktickým lekárom na pravidelné kontroly k periférnym oftalmológom. Väčšina očných ochorení zachytených v začiatočných štádiách je v súčasnosti dobre liečiteľná alebo operovateľná.

Ide o prejavy, ktoré vie človek bez vyšetrenia riešiť nejakým spôsobom napríklad v lekárni? (ako je to napríklad pri rôznych prievanoch, rezaní očí a podobne)?

Nie. Väčšina ochorení zadného segmentu oka sa nedá liečiť konzervatívne (kvapky, tabletky, ..). Je nutné vyšetrenie oftalmológom.

Kedy už nastáva situácia, že by mal pacient určite zamieriť k lekárovi?

V momente, keď pacient zistí, že začína vidieť horšie, pokrivene, vypadávajú mu písmenká pri čítaní, má tieň pred okom, … Proste, keď má pocit že sa niečo deje s jeho zrakom, mal by okamžite navštíviť svojho oftalmológa.

Aké vyšetrenia sú potrebné? Sú dostupné v bežných očných ambulanciách, alebo treba hľadať špeciálne vybavené ambulancie?

V súčasnosti sú už aj periférne očné ambulancie vybavené prístrojmi (napr. OCT – optická koherentná tomografia), ktoré výrazným spôsobom pomôžu pri určovaní správnej diagnózy ochorenia sietnice a pacient môže byť odoslaný na špecializovanú očnú ambulanciu zameriavajúcu sa na tú ktorú diagnózu alebo za vitreo-retinálnym chirurgom, ktorý pacienta objedná na operačný zákrok.

Môže operáciu podstúpiť každý? Ako sa operácia robí? – je nutné byť v narkóze? Ide o laserovú operáciu?

Operáciu môže (musí) podstúpiť každý pacient, ak sa jedná o zrak ohrozujúce ochorenie. Väčšina operácii sa vykonáva v lokálnej anestéze, avšak niektoré komplikované a dlhotrvajúce zákroky je nutné vykonať v celkovej anestéze. Nejedná sa o laserovú operáciu, ale pri niektorých vitrektómiách sa používa aj laserové ošetrenie sietnice.

V akom stave je pacient po operácii? Aký je jeho režim po operácii – ako dlho trvá, kým môže oko normálne používať?

Ako som už spomínal, väčšinu operácií je možné vykonať v lokálnej anestéze, čiže pacient je pri vedomí počas celého zákroku. Všetky operácie robíme v súčasnosti najmenšími možnými vstupmi do oka (25-gauge alebo 27-gauge vitrektómiou, kde veľkosť otvorov je 0.4 – 0.5mm), takže samotná operácia je nebolestivá, resp. minimálne bolestivá, a aj pooperačné hojenie je rýchle a pacient sa môže po zhojení vrátiť k svojmu pôvodnému životu, vrátane športovania. Čas pooperačného hojenia závisí od charakteru ochorenia, vo väčšine prípadov môže trvať od pár týždňov po 2 – 3 mesiace.

Môže sa stav nejakým spôsobom aj skomplikovať? Môžu nastať problémy so zrakom, ktoré sú trvalejšie, prípadne aj strata zraku?

Každý operačný zákrok v sebe nesie istý stupeň rizika. Operácie zadného segmentu oka, vzhľadom k väčšej závažnosti jednotlivých ochorení, vyžadujú väčšiu náročnosť samotného operačného výkonu v porovnaní s operáciami šedého zákalu. Avšak oproti minulosti sa vďaka medicínskym pokrokom úspešnosť výrazne zvýšila.

Aká je prevencia problémov so zadným segmentom oka?

Niektorým sa predísť nedá. Avšak ochorenia sietnice súvisiace s inými diagnózami pacienta (napr. diabetes mellitus (cukrovka), arteriálna hypertenzia (vysoký krvný tlak), …) sa dajú ovplyvniť. Dôležitá je dobrá kompenzácia základného ochorenia, dodržiavanie liečebného režimu, zmena životosprávy, … Niekedy dôjde u pacientov k zlepšeniu očného nálezu bez akejkoľvek očnej liečby. Na to, aby bola liečba úspešná nestačí len lekár, ale je to aj na každom jednom pacientovi, ako pristupuje k svojej chorobe.