Za psychofarmakum považujeme každé liečivo ktorého hlavným očakávaným účinkom je vplyv na psychické prežívanie. Tu sa žiada zdôrazniť pojem liečivo, teda látka s liečebným účinkom, nakoľko nie každá látka s účinkom na psychické prežívanie je psychofarmakum. Samozrejme látky ako alkohol či ilegálne drogy majú tiež vplyv na psychické prežívania a nie sú to psychofarmaká. Jednotlivé psychofarmaká ovplyvňujú iné zložky psychického prežívania a vo všeobecnosti sa podľa účinku i rozdeľujú. Viac sa dočítate v rozhovore s primárom Psychiatrického oddelenia, MUDr. Jánom Bernátom.

 

Ako sa delia psychofarmaká – a prípadne krátky popis?

Psychofarmaká delíme podľa toho, aké zložky psychiky ovplyvňujú, najjednoduchšie delenie je na látky ovplyvňujúce vedomie, citové prežívanie, psychické integrácie a poznávacie a pamäťové funkcie. Látky ktoré stav vedomia utlmujú sú hypnotiká, látky ktoré naopak stav vedomia posilňujú sa nazývajú psychostimulanciá. Látky ovplyvňujúce citové prežívanie sú antidepresíva, anxiolytiká, teda lieky proti úzkosti a takzvané stabilizátory nálady, používané pri niektorých formách porúch citového prežívania. Lieky ovplyvňujúce psychické integrácie – myslenie, vnímanie sú antipsychotiká používané pri liečbe najťažších duševných porúch a poslednou skupinou sú lieky pozitívne ovplyvňujúce poznávacie funkcie a pamäť – takzvané neuroprotektíva a kognitíva. Pre túto skupinu liečiv sa používa i termín nootropiká.

 

Aké látky obsahujú – v kontexte toho, že ľudia ich považujú za chemické oblbováky – sú tam aj prírodné látky? Je väčšina z nich vyslovene syntetických?

V prvom rade treba uviesť že i látky považované respektíve výrobcom predstavované ako prírodné sú spracovávané synteticky vo fabrikách na výrobu liekov. Na druhej strane je pravdou že prevažná väčšina psychofarmák je vyslovene syntetických.

 

Ide o skupinu liekov, po ktorých rastie dopyt? Na čo sa najčastejšie užívajú, teda ktoré sú tie najbežnejšie, najčastejšie predpisované?

Najbežnejšie a najčastejšie predpisované sú jednoznačne anxiolytiká, teda lieky proti úzkosti. Je to spôsobené nielen tým, že úzkosť je najčastejším psychickým (respektíve psychiatrickým) príznakom ale i tým, že ich predpis nie je viazaný na psychiatra a predpísať ho môže prakticky lekár akejkoľvek špecializácie. V psychiatrických ambulanciách sú okrem anxiolytík najčastejšie predpisované antidepresíva, teda lieky proti depresii.

 

Pri psychofarmakách mnoho ľudí zapochybuje, bojí sa ich Z vašej skúsenosti – aké predsudky ľudia spravidla majú? Je treba ich presviedčať? Je tento strach na mieste?

Pochybnosti resp. nie najlepšia povesť psychofarmák medzi ľuďmi je spôsobená jednak medzi ľuďmi rozšíreným pohľadom na psychofarmaká, ktorý mimochodom pochádza z obdobia päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia respektíve niekoľkých filmových a knižných diel, kde sú užívatelia psychofarmák a psychiatrickí pacienti vôbec vykreslení značne nadsadene a tiež až pomerne rozšírenými názormi typu „psychofarmaká vyvolávajú závislosť“, „kto raz začne užívať psychofarmaká už sa ich nezbaví“, „psychofarmaká menia osobnosť“ a podobne.

 

Aké sú najčastejšie nežiaduce účinky psychofarmák? Viem, že ich je veľa a závisí to aj od diagnózy aj do samotného liečiva – ale ak by sme aspoň niektoré spomenuli – napríklad čo býva najčastejšie pri antidepresívach, čo pri hypnotikách, čo pri anxiolytikách či psychostimulantoch?

Keď si predstavíme, koľko druhov psychofarmák poznáme musí nám byť jasné že majú aj dosť vedľajších účinkov. Vo všeobecnosti nemožno povedať že by psychofarmaká mali nepomerne viac vedľajších a nežiadúcich účinkov ako iné lieky. Inými slovami, v medicíne sú lieky, ktoré majú vo všeobecnosti viac vedľajších účinkov ako psychofarmaká a sú aj lieky ktoré ich majú menej. Dôležité je že nielen druhov psychofarmák je viac ale každý typ (antidepresíva, anyxiolytiká, hypnotiká) má viac preparátov, teda samotných liekov a teda každý pacient má šancu byť nastavený na liečbu bez vedľajších a nežiadúcich účinkov.

 

Sú diagnózy, pri ktorých sú psychofarmaká doslova nevyhnutné, že neexistuje alternatívna liečba? Prípadne ktoré sú to? Ako psychofarmaká zlepšujú život týchto pacientov?

V medicíne platí princíp takzvaných štandardných terapeutických postupov, teda všeobecne akceptovaných a záväzných liečebných postupov, v prípade duševných porúch je takýmto postupom kompetentná kombinácia farmakoterapie – teda liečby psychofarmakami a psychoterapie, teda vo všeobecnosti nefarmakologickými liečebnými postupmi. Samozrejme pomer jednotlivých „zložiek“ tejto kombinácie je pri každej poruche iný.

Vo všeobecnosti možno povedať, že psychofarmaká zlepšujú život pacientov tým, že vracajú ich psychické prežívanie do obdobia pred duševnou poruchou alebo pred objavením sa príznakov, teda do „normálu“.

 

Ako je to s psychofarmakami a alkoholom – viem, že pri všetkých liekoch sa alkohol neodporúča, ale je to v prípade psychofarmák iné, nebezpečnejšie a v čom?

Alkohol a psychofarmaká majú spoločné miesto účinku a to mozog. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že spoločné užitie alkoholu a psychofarmák je kombinovaná intoxikácia (de facto otrava) , u ktorej nevieme predpokladať priebeh ani dôsledky.

 

Ako sa postupuje pri nasadzovaní liekov na psychické poruchy – v zmysle, či je tam nejaké sledovanie stavu a reakcie pacienta a na základe toho sa potom stanoví iná dávka alebo liečivo?

Pri nasadzovaní psychofarmák platí pravidlo že po stanovení diagnózy sa začína štandardne odporúčaným dávkovaním a ďalší postup závisí od reakcie pacienta na liečbu. Pokiaľ nie je dosiahnutý požadovaný účinok, zmení sa alebo dávka alebo liečivo. Samozrejme za dôsledného sledovania stavu pacienta,či už v ambulantnej alebo nemocničnej liečbe.

 

Čo by si prípadne mali všímať ľudia, ktorí žijú s pacientmi užívajúcimi psychofarmaká? (nejaké nežiaduce stavy, kedy spozornieť?)

Otázka je zaujímavo formulovaná.. svedčí o istom stereotype vnímania psychofarmák i ľudí, ktorí ich užívajú. Samozrejme, existujú niektoré psychiatrické poruchy, pri ktorých si okolie môže všimnúť zhoršenie stavu respektíve začiatok znovuobjavenia príznakov skôr ako pacient ale u psychofarmák je skôr zriedkavé, že by nežiadúce účinky pacient neevidoval alebo evidoval neskôr ako okolie.

 

Pri liekoch platí spravidla to, že nová generácia liekov je bezpečnejšia, účinnejšia, platí toto aj pri psychofarmakách?

Toto pravidlo platí samozrejme i u psychofarmák.

 

Hrozí, že sa tieto lieky stanú návykovými? Musia ich pacienti užívať dlhodobo, doživotne?

Môžu tieto lieky aj uškodiť a v akých prípadoch?

Toto je jeden z najčastejších predsudkov – že psychofarmaká sú návykové. Veľa pacientov príde do ambulancie s tým, že nechce psychofarmaká lebo sú návykové. Nevedia čo to znamená ale počuli to. „Návykovosť“ je schopnosť vyvolať závislosť (teda duševnú poruchu) ale nie vždy a nie u každého. Niektoré psychofarmaká skutočne túto schopnosť majú ale pokiaľ sú správne ordinované a užívané pacientom podľa ordinácie závislosť nevyvolajú. Pred vznikom závislosti sa objavia príznaky, ktoré lekár dokáže identifikovať a prípadnej závislosti zabrániť napríklad zmenou lieku. Svojim pacientom zvyknem hovoriť, že závislosť je starosť lekára a starosť pacienta je aby lieky užíval podľa ordinácie.

 

Ak ich niekto užíva, a vysadí ich, vráti sa jeho problémy, alebo pri niektorých diagnózach úplne odznejú?

Pri každej duševnej poruche a pri každom psychofarmaku sú odporučené časové úseky, akú dobu by mal pacient po odznení príznakov užívať psychofarmaká. Po tomto období sa podľa príslušnej schémy liek vysadí a pokiaľ sa (po čase)  príznaky vrátia tak sa liek opäť nasadí.

 

MUDr. Ján Bernát, MPH – primár Psychiatrického oddelenia FNsP Nové Zámky