Najčastejšou príčinou strachu je nevedomosť, tak je to aj s kolonoskopiou. Pacienti sa dostávajú k nedostatočným a negatívnym informáciám na internete, prípadne sa stretnú s pacientom, ktorý nemal dobrú skúsenosť s kolonoskopiou. Stretávame sa však častejšie s názorom horšej tolerancie samotnej prípravy ako kolonoskopie. Viac o samotnom vyšetrení sa dočítate v článku s MUDr. Jurajom Ďurinom, vedúcim lekárom Gastroenterologickej ambulancie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky.

 

O aké vyšetrenie ide? Čo sa ním vyšetruje, čo sa na základe tohto vyšetrenia môže odhaliť?

Ide o vyšetrenie hrubého čreva pomocou kolonoskopu, ktorý sa zavádza do hrubého čreva cez konečník. Kolonoskop je prístroj v podobe flexibilnej hadice s kamerou. Obsahuje aj tzv. pracovný kanál, ktorým sa zavádzajú nástroje na diagnostické a liečebné účely. Kolonoskopickým vyšetrením zisťujeme stav sliznice hrubého čreva a krátkej časti tenkého čreva. Najčastejšie môžeme odhaliť príčinu chudokrvnosti, zápalových zmien, a veľmi dôležitých prekanceróz, teda polypov hrubého čreva, ktoré sú vo väčšine prípadov v štádiu pred rakovinou.

 

S akými reakciami pacientov sa po indikácii tohto vyšetrenia stretávate – sú aj takí, ktorí odmietnu? Prípadne je treba ľudí presviedčať? 

Reakcie pacientov bývajú rôzne, preto ku každému treba pristupovať individuálne. Väčšina pacientov však s vyšetrením súhlasí, najmä keď sú informovaný, že im kolonoskopia môže pomôcť v diagnostike ochorenia, dokonca s možnosťou liečby a vyliečenia.

 

Kolonoskopia sa vykonáva aj v rámci prevencie – v akých prípadoch, kto by ju mal podstúpiť a ako často? Je nutný výmenný lístok?

Na Slovensku je stanovená dolná hranica skríningovej kolonoskopie vek 50 rokov. Ideálne je ak by uvedené vyšetrenie absolvoval, každý človek. Ak majú pacienti veľké obavy pred vyšetrením, odporúča sa absolvovať aspoň vyšetrenie zo stolice na skryté krvácanie. V prípade pozitívneho výsledku, by mali určite absolvovať kolonoskopiu. Jednou z príčin skrytého krvácania do tráviaceho traktu môže byť nádorové ochorenie hrubého čreva. Pozitívny výsledok, však neznamená, že má pacient nádor.

 

Vykonáva sa aj mimo prevencie – pri konkrétnych diagnózach, podozreniach? Prípadne akých?

Okrem prevencie sa kolonoskopia odporúča pri diagnostike krvácania, chudokrvnosti, pretrvávajúcich hnačkách nejasnej príčiny, ako kontrolné vyšetrenie pri sledovaní ochorení hrubého čreva, po operáciách hrubého čreva pre nádor, na potvrdenie podozrivého nálezu zisteného pri rádiologických zobrazeniach a pri nejasnej príčine pretrvávajúcich ťažkostí tzv dolného tráviaceho traktu.

 

Môže byť kolonoskopia aj život zachraňujúce vyšetrenie a pri akých problémoch?

Život zachraňujúcou kolonoskopiou, môžeme nazvať každú, pri ktorej nájdeme polyp s možnosťou jeho odstránenia. Odstránením polypu odstránime možnosť jeho rastu do nádoru. Ďalším prípadom je včasná diagnostika ťažkého zápalu čreva, prípadne zastavenie pokračujúceho krvácania.

 

Sú nejaké príznaky, ktoré by mohli poukazovať na konkrétne ochorenie, pri ktorom je kolonoskopia potrebná? Kto by ju mal a pri akých príznakoch absolvovať?

Každé príznaky, zmeny, ktoré pacienti pociťujú by mali byť v prvom rade zhodnotené ošetrujúcim lekárom prvého kontaktu. Nie je vhodné, aby sa pacienti sami diagnostikovali pomocou internetových vedomostí. Medzi tzv. rizikové znaky patria zmena defekačného stereotypu, striedanie zápchy a hnačiek, chudnutie, krvácanie, chudokrvnosť, dlhodobo pretrvávajúce tráviace ťažkosti, najmä u starších pacientov, u ktorých vekom rastie riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. Dôležitá je tiež informácia výskytu nádorového ochorenia hrubého čreva u prvostupňových príbuzných, najmä pred 50 rokom veku.

 

Je kolonoskopia len vyšetrenie, alebo sa týmto postupom aj liečia nejaké diagnózy a aké?

Kolonoskopia nie je len diagnostické vyšetrenie. Využíva sa ako liečebná metóda, pri zastavovaní krvácania z hrubého čreva, pri odstraňovaní už spomínaných polypov, prípadne cudzích telies, pri rozširovaní zúžených častí čreva.

 

Ak má niekto polyp a neodstráni sa, čo to môže pre jeho zdravotný stav do budúcnosti aj z dlhodobejšieho hľadiska znamenať?

Z polypu väčšinou v priebehu 10 rokov môže vzniknúť rakovina hrubého čreva. Pri včasnej diagnostike a odstránení polypu, môže dôjsť k úplnému vyliečeniu, bez nutnosti absolvovania ďalšej liečebnej modality ako chirurgický zákrok, chemoterapia, prípadne rádioterapia nádoru. Pokročilý nádor, ktorý sa už nedá odstrániť pomocou kolonoskopie, sa môže šíriť do ďalších orgánov tela a tým zhoršuje úspešnosť následnej liečby.

 

Ako by sa mal pacient pripraviť na toto vyšetrenie – ako sa správať pred ním, či a čo jesť a piť?

Pacient by mal byť poučený na pracovisku, kde sa uvedený výkon vykonáva. Ak to nie je možné osobne, odporúča sa aj telefonická konzultácia, prípadne vyhľadať písomnú informáciu na internetovej stránke pracoviska. Základným pravidlom je 2-3 dni pred kolonoskopiou sa stravovať bez zvyškovo, teda vyhýbať sa jedlám so zrniečkami, šupkami, semiačkami, nerozpustnou vlákninou. Deň pred kolonoskopiou môže pacient ešte raňajkovať, na obed už len čistý vývar z polievky, následne môže prijímať len tekutiny a potom od večera preháňadlo. Pacient môže užiť svoje lieky v deň kolonoskopie, ak nemá odporučené inak od svojho lekára. Nesmie užívať lieky, obsahujúce železo, ktoré zhoršujú viditeľnosť v čreve.

 

Ako je treba črevá vyprázdniť?

Na vyprázdnenie čriev sa používa špecifický prípravok. Väčšinou by sa mal piť v dvoch rozdelených dávkach. Je vhodné počas prípravy piť dostatok tekutín.

 

Ak niekto nedodrží pokyny pred vyšetrením, čo to v praxi znamená – nedá sa realizovať, lebo sú črevá nepriechodné?

Ak nie je pacient dostatočne pripravený, nemôže sa výkon realizovať. Nedostatočnou prípravou hrozí, že sa môžu prehliadnuť závažné nálezy, poškodiť kolonoskop.

 

Sú pacienti, ktorí vyšetrenie nezvládnu? (napr zo strachu, stresu?) Je možné podať nejaké sedatíva? Dá sa toto vyšetrenie absolvovať v anestéze a prečo?

Väčšina pacientov vyšetrenie zvládne aj bez sedatív. Ak je potrebné, pred vyšetrením sa podáva sedatívum. Je malá skupina pacientov, ktorý vyšetrenie netolerujú napriek spomínanej liečbe tíšenia bolesti. V takom prípade realizujeme kolonoskopiu v celkovej anestézii. Vyšetrenie v celkovej anestézii sa u dospelých realizuje v zriedkavých prípadoch, ak to odporúča samotný lekár. Samozrejme pri výraznej obave pred vyšetrením, je tiež možná kolonoskopia v celkovej anestézii, po dohode s lekárom. Treba však vysvetliť, že aj samotná anestézia je zaťažená nejakou mierou komplikácii.

 

Ako dlho trvá vyšetrenie?

Doba vyšetrenia záleží od typu vyšetrenia, od prípravy a spolupráce pacienta. Väčšinou pri bežnej diagnostickej kolonoskopii trvá výkon 15-20min.

 

Môžete ho popísať? Čo sa pri tomto vyšetrení robí, ako prebieha? Je tam nejaká pohyblivosť pacienta rizikom?

Začína sa zavedením kolonoskopu cez konečník. Pacient leží na ľavom boku. Kolonoskop sa posúva celým hrubým črevom až po začiatok tzv. cékum. Počas zasúvania sa využíva technika irigácie (zavodňovania) čreva, ktorá je šetrnejšia a tolerovateľnejšia ako vpúšťanie samotného vzduchu. V spomínanej oblasti céka sa napája tenké črevo v ileocekálnej chlopni, cez ktorú vieme vyšetriť tenké črevo v rozsahu 10-20cm. Sliznica čreva sa prehliada pri zasúvaní, ale najmä pri vyťahovaní endoskopu. Počas kolonoskopie môžeme odobrať vzorky zo sliznice na mikroskopické vyšetrenia, prípadne sa vykonávajú už spomínané liečebné zákroky.

 

Čo sa deje po vyšetrení? Je treba pacienta následne nejakú dobu sledovať? Je potrebné kontrolné vyšetrenie?

Sledovanie je dôležité najmä u pacientov, ktorí boli vyšetrovaní v celkovej anestézii, alebo po sedácii. Doba sedácia je približne 2-3 hodiny. Záleží však aj od samotného priebehu kolonoskopie. Pacienti po sedácii nesmú viesť motorové vozidlo 24 hodín a potrebujú sprievod, prípadne dopravu domov.

Kontrolné vyšetrenie sa odporúča na základe nálezu počas kolonoskopie. Podľa počtu polypov, najmä tzv. adenómov, sa kontrola realizuje o 1,3,5 a až 10 rokov. Pri odstránení väčších polypov je nutné kontrola už po 3-6 mesiacoch za účelom vylúčenia recidívy polypu v danom mieste po odstránení.

 

Ako môže pacient fungovať v ďalších dňoch – čo sa týka jedla a pitia? Sú tam nejaké ďalšie obmedzenia? Môže pretrvávať bolestivosť?

Po bežnej diagnostickej kolonoskopii, pacient môže fungovať bez obmedzenia. Odporúča sa však postupné zaťaženie tráviaceho traktu.

 

Existuje nejaké alternatívne vyšetrenie namiesto kolonoskopie?

Alternatívne vyšetrenie, ktoré by plne nahradili kolonoskopiu neexistujú. Vyšetrenia ako CT kolonografia, kapsulová endoskopia majú svoje limitácie oproti kolonoskopii, nielen ich diagnostickou citlivosťou, ale nateraz nie je možné ich využiť v liečbe polypov a diagnostike pri odbere vzoriek.

 

Čítala som o tzv. CT kolonografii alebo kapsulovej endoskopii hrubého čreva – sú tieto metódy u nás dostupné a prípadne, oproti klasickej kolonoskopii majú nejaké výhody či nevýhody?

Uvedené metódy sú dostupné, aj keď s určitým obmedzením. Ich výhodou môže byť neabsolvovanie invazívneho vyšetrenia kolonoskopie. Nevýhodou naďalej zostáva, že sa pacient musí rovnako pripraviť a v prípade pozitívneho nálezu, musí ešte raz podstúpiť prípravu a následne kolonoskopiu.

 

Kedy sa pacient dozvie výsledky – ak ide napríklad o preventívne vyšetrenie, vie ich hneď po vyšetrení? Ak sa odstraňuje polyp, dochádza ešte k nejakým analýzam?

Po preventívnom vyšetrení sa pacient hneď dozvie, či mal nejaké polypy, zmeny na sliznici, alebo nález, ktorý je podozrivý zo zhubného nálezu. Definitívne výsledky sa dozvie, až po mikroskopicom zhodnotení vzoriek patológom. Výsledky sú väčšinou do 10-14 dní.

 

Môže sa vyšetrenie skomplikovať a prípadne ako? Aké časté sú komplikácie? Sú tieto riziká zanedbateľné oproti výhodám a poznatkom, ktoré kolonoskopia prináša aj vo vzťahu k možnému odhaleniu onkologického ochorenia?

Pocit dyskomfortu v zmysle nafúknutia brucha, bolestí po vyšetrení, ustúpia po uvoľnení plynov z čriev a nepokladá sa to za komplikáciu. V prípade pretrvávania bolestí, poruchy pohybu čreva, odchodu vetrov, horúčky nejasnej príčiny treba myslieť na prederavenia čreva, ktoré si často vyžaduje aj chirurgické ošetrenie. Ide však o raritný stav, ktorý sa vyskytuje v 0,01%. Môžeme sa stretnúť aj s krvácaním, najmä po väčších polypektómiach. Zriedka je však nutné pacienta opäť vyšetriť kolonoskopom pre krvácanie. K zastaveniu krvácania dochádza väčšinou bez nutnosti jeho endoskopického ošetrenia a postačuje len sledovanie pacient hospitalizačne po dobu 2-3 dní. Uvedené komplikácie sú jednoznačne zanedbateľné v porovnaní s prínosom včasnej diagnostiky a liečby nádorového ochorenia.

 

Otázky: Jana Obrancová