Pokožka novorodenca – ako sa o ňu starať?

4 decembra, 2023
Pokozka-novorodenca-–-ako-sa-o-nu-starat-1200x900.jpg

Môže byť jemná a krásne ružová, ale aj suchá, šupinatá a podráždená. Stav pokožky novorodenca môže mať rôznu podobu, ktorá závisí od mnohých faktorov. K tým patrí genetika, termín pôrodu, ale aj možná infekcia alebo to, čo jedla mamička v obrobí tehotenstva. Všetko o pokožke novorodenca sa dozviete v článku s MUDr. Viktóriou Pinke, lekárkou Dermatovenerologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky.

 

V čom je pokožka novorodenca špecifická? V čom je iná, ako pokožka dospelého prípadne aj detí – trebárs vo veku 1-2 roky? Je pokožka novorodenca citlivá? Čo to spôsobuje? 

Pokožka novorodenca je ešte nezrelá, tým pádom je prirodzene citlivá, je veľmi hebká, krehká, jemná a tenšia ako pokožka dospelého, preto si vyžaduje zvýšenú opatrnosť, pozornosť a jemnú starostlivosť. U novorodenca sa pokožka snaží neustále prispôsobovať sa vonkajšiemu prostrediu a novým faktorom mimo maternice. U dojčiat je rohová vrstva, tzv. stratum corneum (horná vrstva epidermis) tenšia,  manipulácia s vodou je odlišná a prirodzený hydratačný faktor a produkcia kožných lipidov sú znížené v porovnaní s dospelými. Kvôli týmto vývojovým rozdielom môže byť koža u detí citlivejšia na podráždenie a zápal. Tieto rozdiely vysvetľujú určitú zvýšenú citlivosť dojčaťa na špecifické kožné poškodenia, ktoré nie sú také bežné u dospelých a ktoré môžu viesť k plienkovej dermatitíde a atopickej dermatitíde. Deti si od jedného až do dvoch rokov života postupne vytvárajú štruktúru a hustotu pokožky dospelého človeka. Keďže však pomer medzi povrchom tela a celkovou hmotnosťou zostáva značne vyšší, je obzvlášť dôležité poskytnúť pokožke dieťaťa dostatočnú vlhkosť, aby sa zabránilo jej vysychaniu.

 

Odkedy sa pokožka v prenatálnom veku vyvíja a ak sa to dá popísať, v akom stave je, keď dieťa prichádza na svet? 

Embryonálna koža sa vyvíja z ektodermu a mezodermu prostredníctvom komplexného procesu bunkovej proliferácie, diferenciácie, migrácie a apoptózy už od najskorších štádií embryonálneho vývoja, ktorá prebieha v treťom týždni po oplodnení. Ektoderm je progenitorom folikulárnej a interfolikulárnej epidermis a je tiež nervovým progenitorom. Mezoderm je progenitorom dermy a podkožného tuku.

V 5. gestačnom týždni koža pozostáva z epidermis, ktoré sú z jednovrstvových ektodermálnych buniek s prerušovanými oblasťami obsahujúcimi druhú suprabazálnu vrstvu, periderm. Po 7 týždňoch sa vo vyvíjajúcej sa epiderme začnú objavovať Langerhansove bunky (bunky imunitného ,,dohľadu,, kože), odvodené z buniek kostnej drene. Do 10. týždňa sa medzi vrstvou bazálnych buniek a peridermom vytvorí intermediálna vrstva prostredníctvom pohybu buniek z vrstvy bazálnych buniek nahor. Okolo 12 týždňov melanoblasty migrujú do ektodermy. Z týchto buniek sa neskôr vyvinú melanocyty a bunky tvoriace pigment v epiderme. Po 21. týždni tehotenstva sa koža plodu zhrubne v dôsledku zvyšujúceho sa počtu buniek stratum intermedium a periderm sa stenší. V 23. týždni prebieha v horných bunkových vrstvách keratinizácia a vytvárajú sa malé keratohyalínové granuly. Bunky peridermu sa vylučujú do plodovej vody, pričom nad keratinizovanými bunkami novovytvorenej stratum corneum zostanú len fragmenty degenerovaných buniek peridermu. Epidermia sa ďalej tvorí pohybom diferencujúcich sa keratinocytov smerom nahor z proliferujúcej bazálnej vrstvy, až kým sa nevytvorí úplne diferencovaná, stratifikovaná epidermis. Počas posledného trimestra gravidity (> 24 týždňov) je novovytvorená rohovitá vrstva plodu chránená pred plodovou vodou bielym, mastným biofilmom nazývaným vernix caseosa. Vernix caseosa pozostáva z korneocytov obsahujúcich vodu uložených v lipidovej matrici a základná štruktúra vykazuje určité podobnosti so stratum corneum. V 34. týždni je proces vývoja pokožky ukončená. Po narodení sa vernix caseosa absorbuje a epidermis tvorí kompetentnú bariéru voči prostrediu, ktorá zabraňuje infekcii a dehydratácii dieťaťa. 

 

Je stav pokožky u novorodencov individuálny? Teda niektorí sa narodia a fungujú „bez problémov“, zatiaľ čo iné deti majú trebárs citlivejšiu pokožku? Niekde som narazila na informáciu, že problémy majú napr deti, ktorých matky počas tehotenstva jedli nevhodné potraviny ako plesnivé syry, paradajky, cviklu, kyslú kapustu, štipľavé jedlá – je to tak?

U novorodencov stav pokožky závisí od termínu pôrodu ako sme to už spomínali. Matka počas tehotenstva by sa mala vyhýbať alergénom v potravinám vyhýbať sa plesnivým syrom, nekonzumovať surové mäso ani ryby (sushi) a taktiež žiadne štipľavé a korenisté jedlá. Ak jej samozrejme niektoré potraviny problém nerobili, napr. paradajka, počas tehotenstva môže naďalej konzumovať.  U geneticky predisdpozičných novorodencoch na atopickú, citlivú pokožku môže byť nevhodná strava matky tzv. triggerom – spúšťačom ochorenia.

 

Nakoľko bežné je na pokožke novorodenca lanugo a ako sa vyvíja – teda na čo slúži a kedy asi mizne? Prečo ho niektoré deti majú? 

Má na stav pokožky vplyv aj termín pôrodu? teda napr. dieťa je dva týždne prenášané, plodová voda je už pri pôrode zelená – je to predpoklad k problémom? 

Lanugo sú jemné, mäkké chĺpky, ktoré pokrývajú telo plodu. Sú prítomné na niektorých novorodencoch, ale väčšinou miznú pred pôrodom, alebo krátko po porôde. Tieto páperovité, nepigmentované vlasy sú prvým typom vlasov, ktoré vyrastajú z vlasových folikulov. Lanugo hrá zásadnú úlohu pri viazaní vernix caseosa na kožu plodov. Vernix caseosa je viskózny biely obal novorodencov, ktorý chráni ich pokožku, zabraňuje strate vody, zohráva dôležitú úlohu pri termoregulácii a prispieva k vrodenej imunite. Chráni plod pred škodlivými látkami nachádzajúcimi sa v plodovej vode, najmä močovinou a elektrolytmi. Lanugo je prvý typ vlasov, ktorý sa vyvinul u ľudí. Interakcia lanuga s vernixom je tiež dôležitá pri kontrole tempa rýchlosti vývoja plodu počas rôznych období gestačného cyklu. Lanugo vzniká asi po troch mesiacoch vývoja. Rast vlasov začína na pokožke hlavy okolo obočia, nosa a čela a pokračuje smerom od hlavy po päty. Vylučuje sa približne v 33. až 36. týždni tehotenstva, keď sa následne začlení do plodovej vody. Lanugo je nakoniec nahradené vellus (jemné, tenké vlasy) a terminálnymi vlasmi (hrubšie chĺpky nachádzajúce sa na pokožke hlavy, axile a genitáliách. Po odstránení vernixu môžu na novorodencovi dočasne zostať malé množstvá lanuga. Lanugo tak môže byť prítomné na novorodencovi počas prvých týždňov života. Jeho prítomnosť však može naznačovať aj predčasný pôrod. Bábätká majú tendenciu zhadzovať lanugo, čím bližšie sa blížia k donoseniu. Prenášané bábätká (po termíne), t.j. narodené po 42. týždni zvyčajne nemajú žiadne viditeľné lanugo. Predčasne narodené deti (pred termínom), t.j. skôr ako 37. týždeň môže mať veľa lanuga, ktoré chvíľu trvá, kým zmizne. Donosený novorodenec (38. až 42. týždňov) môže alebo nemusí mať viditeľné lanugo. Lanugo je prítomné až u 30 % donosených novorodencov narodených v termíne. Stav pokožky tým pádom súvisí s termínom pôrodu. Prenášané deti už nemajú lanugo, tak isto ani vernix caseosu, sú v priamom kontakte s plodovou vodou pokožku majú suchú a šupinatú s povrchovým praskaním a je prítomné ošupovanie v oblasti dlaní a chodidiel. Ak je mekónium (prvá stolica bábätka) v ​​plodovej vode dlhší čas, dieťa môže mať žlto-hnedozelené sfarbenie kože aj nechtov. Mekónium sa skladá z plodovej vody, hlienu, lanuga (jemné vlasy, ktoré pokrývajú telo dieťaťa), žlče a buniek, ktoré sa vylúčili z kože a črevného traktu, ktoré za normálnych podmienok sú považované ako sterilné. Priamy predpoklad na neskoršie kožné problémy neboli dokázané.

 

Niektoré deti (a mám aj konkrétny príklad) sa rodia s problémami s citlivou pokožkou – je začervenaná, celá sa začne zošupovať, v oblasti kĺbov sa robia červené kruhy napr. okolo zápästí, kolien… čím je to spôsobené? 

Začervenanie, olupovanie kože a tvorba červených kruhov okolo kĺbov u detí môžu naznačovať rôzne kožné ochorenia alebo alergické reakcie. Možnosti kožných ochorení s vyššie uvedenými charakteristickými prejavmi sú nasledovné:

  1. Ekzém (dermatitída):

Ekzém  je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré postihuje predovšetkým deti. Je charakterizovaný erytémom (začervenaním), svrbením a dysfunkciou epidermálnej bariéry. U postihnutých detí sa tento stav často prejavuje okolo ohybných plôch, najmä zápästí a kolien. Patogenéza ekzému je multifaktoriálna, zahŕňa genetickú predispozíciu, imunitnú dysreguláciu a environmentálne spúšťače. Defekty epidermálnej bariéry vedú k zvýšenej transepidermálnej strate vody, vďaka čomu je pokožka náchylnejšia na dráždivé látky a alergény. Imunologické reakcie, najmä zápal sprostredkovaný T-bunkami, prispievajú k charakteristickým erytematóznym a svrbivým léziám. Manažment zahŕňa použitie emoliencií, vyhýbanie sa spúšťačom, použitiu lokálnych kortikosteroidov a v závažných prípadoch systémovej imunosupresívnej terapie.

  1. Kontaktná dermatitída:

Kontaktná dermatitída je zápalové ochorenie kože spôsobené priamym kontaktom s dráždivými látkami alebo alergénmi. U detí sa tento stav často prejavuje ako lokalizované začervenanie, svrbenie a olupovanie kože, predovšetkým okolo kĺbov. Dráždivá kontaktná dermatitída vzniká pri vystavení látkam, ako sú detergenty, mydlá alebo drsné tkaniny, zatiaľ čo alergická kontaktná dermatitída je imunitne sprostredkovaná odpoveď na alergénne zlúčeniny. Diagnóza je založená na klinickom vyšetrení, v testovaní s epikutánnymi testami a anamnéze o expozícii alergénu. Manažment zahŕňa identifikáciu a elimináciu škodlivého činidla spolu s použitím lokálnych kortikosteroidov a emoliencií na zmiernenie symptómov.

  1. Psoriáza:

Psoriáza je chronická imunitne podmienená porucha postihujúca kožu, kĺby a nechty. U detí, aj keď je to menej časté ako u dospelých, sa môže prejaviť charakteristickými červenými šupinatými ložiskami, ktoré často zahŕňajú kĺbové oblasti, ako sú zápästia a kolená. Patogenéza psoriázy je komplexná a zahŕňa genetickú náchylnosť, aberantné imunitné reakcie a environmentálne faktory. Abnormálna proliferácia keratinocytov a infiltrácia imunitných buniek prispievajú k epidermálnej hyperplázii a zápalu. Diagnóza sa opiera o klinické vyšetrenie a kožnej biopsie, ak je to potrebné. Stratégie manažmentu zahŕňajú topické lokálne terapie, fototerapiu a systémové látky v závažných prípadoch s dôrazom na kontrolu zápalu a zmiernenie symptómov.

  1. Alergie:

Alergické reakcie u detí sa môžu prejaviť ako kožné symptómy, najmä začervenanie a žihľavka (urtikária). Tieto reakcie môžu vyplynúť z vystavenia alergénnym potravinám, bodnutiu hmyzom alebo liekom. Často sú zahrnuté mechanizmy sprostredkované imunoglobulínom E (IgE), ktoré vedú k aktivácii mastocytov a uvoľneniu histamínu. Diagnóza je založená na klinickej anamnéze, fyzickom vyšetrení a testovaní alergie, ako sú kožné prick testy alebo špecifické merania IgE. Liečba zahŕňa vyhýbanie sa alergénom, celkovo antihistaminiká a v závažných prípadoch podávanie adrenalínu pri anafylaktickej reakcii.

  1. Infekcie:

Bakteriálne alebo plesňové infekcie môžu u detí spôsobiť kožné problémy vrátane začervenania a olupovania. Tieto infekcie sa často vyskytujú v oblastiach náchylných na vlhkosť a trenie, ako sú kožné záhyby. Patogénne mikroorganizmy, vrátane Staphylococcus aureus a druhov Candida, môžu narušiť kožnú bariéru, čo vedie k infekcii. Diagnostika zahŕňa klinické posúdenie, kultiváciu kožných lézií alebo mikroskopické vyšetrenie. Liečba typicky zahŕňa lokálne alebo systémové antimikrobiálne látky prispôsobené konkrétnemu patogénu.

 

Stručne povedané, týchto päť kožných problémov u detí zahŕňa celý rad etiológií, od genetickej predispozície po environmentálne spúšťače, imunologické reakcie a mikrobiálne zapojenie. Presná diagnóza a prispôsobený manažment sú nevyhnutné na zmiernenie symptómov a zlepšenie kvality života postihnutých detí.

 

Ako sa správne starať o pokožku novorodenca? Čo takáto pokožka vyžaduje? Ako často je potrebný kúpeľ a ako pri ňom postupovať, aby sa pokožka nepodráždila? (v prípade detí s citlivou aj normálnou pokožkou). Aké krémy či inú kozmetiku treba pri novorodencovi používať  pri každodennej starostlivosti?

V doterajších štúdiách sa ukázalo, že detská pokožka sa líši od pokožky dospelých v štruktúre, funkcii a zložení. Detské čistiace prostriedky musia byť čo najjemnejšie a výrobcovia starostlivosti o detskú pokožku musia brať do úvahy interakcie povrchovo aktívnych látok s pokožkou. Ako sme už spomínali, lipidov v detskej pokožke je podstatne menej ako v pokožke dospelých a bariérová funkcia detskej pokožky ešte nie je úplne vyvinutá.

U novorodencov je odporúčaný kúpeľ 2-3x týždenne, pretože sama o sebe voda pokožku vysušuje. Avšak čoraz viac je to individuálna záležitosť každej mamičky, pretože z večerného kúpania sa postupne stáva ,,rituál,, pri ktorom si dieťatko postupne zvyká na večerný režim, následne na nočný spánok. Odporúča sa zvoliť pri kúpaní detské hypoalergénne čistiace emulzie, syndety, prípravky na citlivú pokožku, s pH nižším ako 5.5, ale nikdy nie klasické mydlá, pretože tie veľmi vysušujú pokožku. Do kúpeľa je možné pridať olej alebo olejové prípravky, ktoré pokožku hydratujú a vytvárajú ochranný filter pred vysušením. Následne dbáme o utieranie bábätka, uterák nikdy netreme, ale jemne prikladáme a tak osušujeme. Vhodná je ďalej aplikácia ľahko vstrebateľných hypoalergénnych krémov s obsahom lipidov, vitamínov, bez parfumov. Drsné čistiace prostriedky môžu ľahko ovplyvniť jemnú detskú kožnú bariéru, čo potenciálne by znamenalo umožnenie ľahkého preniku dráždivých látok, alergénov atď., a náchylnosť k mikrobiálnym infekciám.

Detská pokožka je citlivá na podmienky oklúzie a trenia, napr. v oblasti plienky. Použitie vhodných bariérových krémov v tejto oblasti môže byť prospešné ako pri liečbe, tak aj pri prevencii podráždenia pokožky. Úplný základ je hydratácia, pretože hydratovaná pokožka svrbí menej.

 

Je vhodné postupne „skúšať“ kozmetické prípravky a prípadne od akého veku? Môže nimi rodič dieťaťu aj uškodiť? 

Do 2-3 rokov sa neodporúča aplikácia iných prípravkov ako je určených pre deti, vzhľadom na krehkosť a citlivosť pokožky. Aj po tomto veku je lepšie používať vyslovene produkty na detskú pokožku, hypoalergénne, bez parfémov, bez farbív. Môžu sa v niektorých prípadoch vytvoriť alergické reakcie na koži. Skúšanie kozmetických prípravkov je doporučené až v neskoršom veku, cca 10-12rokov života.

 

Sú problémy s pokožkou dedičné? Napr. ak matka má citlivú a suchú pleť, dá sa to čakať aj u novorodenca? Ako teda od začiatku postupovať? 

Problémy s pokožkou sú dedičné v závislosti od rôznych typov ochorení v rozmedzí od 30-75%. V prípade citlivej a suchej pleti u matky, u novorodenca je vhodné postupovať podľa odporúčaní pri citlivej pokožke už od samého začiatku.

 

Aké materiály u vhodné na obliekanie novorodenca? stále platí, že je nutné ich prať na vysokých teplotách a poctivo žehliť? 

Najlepšou voľbou sú kvalitné bavlnené alebo bambusové látky. Deti majú citlivú pokožku, preto je dôležité vybrať látky, ktoré nebudú dráždiť ich pokožku, prípadne látky, ktoré sú označené ako hypoalergénne.

Pri novorodencov je potrebné pranie oblečenia a prádla aspoň na 60 °C, táto teplota je dostačujúca na odstránenie všetkých baktérií. Sušička následne zbavuje oblečenie prachu a alergénov. Žehlenie detského oblečenia je vysoko odporúčané, nielen kvôli estetickému vzhľadu, ale odstraňujú sa ním všetky baktérie, ktoré mohli v oblečení zostať po vypraní. Dokonca detské oblečenie po vyžehlení je mäkšie, čím dieťatku doprajete ešte väčší komfort. V prípade, že na štítku oblečenia je uvedená nižšia odporúčaná teplota prania, je vhodné dodržať postup aby ste oblečenie zbytočne nezničili. Pracie prášky a neskôr aviváž voliť vyslovene hypoalergénne na citlivú pokožku, ideálne obzvlášť produkty určené na detské oblečenie.

 

Ako je to v prípade detí s veľmi citlivou pokožkou? ako postupovať (čo sa týka kozmetiky, obliekania, potenia, kúpania, natierania…) sú aj prípady, že dieťa nemôže používať žiadnu kozmetiku? 

U detí s citlivou pokožkou bezpodmienečne vyberáme dermatokozmetiku určenú na senzitívu pokožku. Pri kúpaní platia tie isté pravidlá, ktoré sme už spomenuli s voľbou produktov na citlivú respektívne na extra citlivú pokožku, používať hlavne syndety a do kúpeľov pridávať oilatum.  Pri obliekaní vystrihať všetky vysačky z oblečenia, ktoré by mohli iritovať pokožku, oblečenie perieme na 60 °C, následne nasleduje sušička a pokračuje sa žehlením. U detí s citlivou pokožkou vyberáme svetlé a vzdušné oblečenie, najmä bavlnené. Pravidelná hydratácia citlivej pokožky dieťaťa je jedným z najlepších spôsobov, ako ju udržať jemnú a hladkú. Aplikácia jemných hydratačných krémov z dermatokozmetických produktov z lekárne pomáha vytvoriť bariéru medzi vonkajšími dráždivými látkami a jemnou pokožkou dieťaťa. Podľa ročného obdobia volíme intenzitu aplikácie hydratačných krémov, nakoľko sa v zime pokožka rýchlejšie vysušuje (chlad, vietor), treba pokožku dieťaťa intenzívnejšie ošetrovať viackrát denne. Cez leto nesmieme zabudnúť na protekciu pred UV lúčmi, najlepšie používať krémy s ochranným faktorom SPF 50.

V ojedinelých prípadoch, deti s vrodenými kožnými ochoreniami, s neúplným vyvinutím kože, s vrodenou vírusovou infekciou kože, prípadne iných defektov kože samozrejme žiadnu kozmetiku nepoužívame.

 

Dá sa povedať, kedy sa stav citlivej a podráždenej pokožky u novorodenca upraví? Kedy to zaćne byť lepšie? (napríklad v jednom roku a pod?) Prípadne – stáva sa, že sa neupraví a dieťa má aj po zbytok života problémovú pokožku?

U novorodenca pokiaľ budeme dodržiavať protokol a odporúčania s citlivou pokožkou, pokožka novorodenca sa udrží v hydratovanom stave. Je možné, že v priebehu pár mesiacov sa upraví, ale záleží v tom prípade aj na vonkajších faktoroch ktoré ovplyvňujú stav pokožky, no môže byť , že celý život bude mať jedinec sklon k citlivej a suchej pokožke, ktorú bude trebaneustále hydratovať a aj v dospelosti používať dermatokozmetiku určenú na citlivú, suchú pokožku.

 

Aké najčastejšie ochorenia kože sa u novorodencov vyskytujú a ako ich rozpoznať? Objavujú sa hneď po pôrode alebo s nejakým odstupom? Ako pri nich postupovať? 

U novorodencov je výskyt rôznych kožných problémov veľmi častý. Počas prvých štyroch týždňov života zahŕňa novorodenecké obdobie rôzne dermatologické kožné problémy. Väčšina z nich je nevinná a prechodná. Treba však brať do úvahy vážne infekčné, vrodené kožné ochorenia a niekedy aj zhubné nádory. Novorodenecké kožné lézie sú bežné. Dôležité je odlíšenie nesignifikantných stavov od závažnejších klinických jednotiek. Dojčatá s neobvyklými prejavmi alebo príznakmi systémového ochorenia by sa mali vyšetriť na Candidu, vírusové a bakteriálne infekcie.

Mílie sa vyskytujú u takmer polovice zdravých novorodencov a sú zvyčajne prítomné pri narodení, hoci ich nástup môže byť oneskorený u predčasne narodených novorodencov. Prejavuje sa žltými/bielymi drobnými cystami hlavne na tváričke. Liečba mílií nie je potrebná, pretože tieto lézie majú tendenciu spontánne vymiznúť.

Miliaria

Mília aj miliaria sú výsledkom nezrelosti kožných štruktúr, ale ide o klinicky odlišné kožné stavy. Keratínové upchatie ekrinných kanálikov spôsobuje v prípade miliarii prasknutie kanálikov a únik potu do epidermis a dermis. Miliaria postihuje až 40 % dojčiat a zvyčajne sa objavuje počas prvého mesiaca života. Pozostáva z 1 až 2 mm vezikúl bez okolitého erytému. Klinické nálezy sú väčšinou na čele, hornej časti trupu, volárnych častiach paží a krytých častiach kože-intertriginózne oblasti. Aby sa predišlo zadržiavaniu potu, najlepšou prevenciou je minimalizácia prehriatia a vzdušné oblečenie.

Novorodenecké akné

Novorodenecké akné sa prejavuje počas prvých 30 dní života. Vo všeobecnosti ide o prechodný benígny stav. Avšak v závažných prípadoch, kedy prejavy nevymiznú, je potrebné vziať do úvahy podrobnejšie hormonálne testy. Medzi hlavné dôvody jeho vzniku patrí veľká aktivita mazových žliazok. Na tie totiž majú vplyv vlastné androgény (mužské pohlavné hormóny) dieťaťa aj hormóny mamičky. V dôsledku toho sa mazové žľazy rozširujú, upchávajú a môžu sa zapáliť.. Novorodenecké akné je potrebné odlíšiť od dojčenského akné. Dojčenské akné má tendenciu byť viac pleomorfné a zápalové ako novorodenecké. Nedávne štúdie ukazujú, že kolonizácia Malassezia spp. môže súvisieť s novorodeneckým akné. Zvyčajne pozostáva z uzavretých komedónov na čele, nose a lícach, hoci sú možné aj iné miesta. Môžu sa tiež vyvinúť otvorené komedóny, zápalové papuly a pustuly. Liečba sa zvlášť neodporúča, ale dojčatá môžu byť liečené 2,5 % benzoylperoxidovým krémom, ak sú lézie rozsiahle a pretrvávajú niekoľko mesiacov. Závažné novorodenecké akné sprevádzané ďalšími príznakmi hyperandrogenizmu by malo podnietiť vyšetrenie na hyperpláziu kôry nadobličiek, virilizujúce nádory. Prejavy bežne vymiznú do 1-3 mesiacov.

Plienková dermatitída

Pojem plienková dermatitída zahŕňa všetky erupcie, ktoré sa vyskytujú v oblasti pokrytej plienkou. Vo všeobecnosti sa označuje aj ako dráždivá chronická kontaktná dermatitída. Existuje niekoľko príčin macerácie kože, ako sú enzýmy v moči, utieranie, trenie a stolica. Najdôležitejším faktorom je vlhkosť v oblasti plienky.

Infekcia sa zvyčajne vyskytuje 48-72 hodín po podráždení. Klinickým nálezom sú červené makuly, papuly, plaky a vezikuly v teplých vlhkých oblastiach, najmä vo v oblasti krytou plienkou.  Plienková dermatitída je väčšinou kožné ochorenie, ktorá zmizne do troch dní, po dodržaní zvýšenej hygieny. Prvým krokom ošetrenia je použitie bariéry s minimálnym množstvom prísad, aby sa vyhlo potenciálnym dráždidlám alebo senzibilizátorom. Môžu sa použiť aj lokálne antifungálne krémy.

K prechodným cievnym prejavom patrí napr. centrálny erytém, ktorý možno pozorovať počas prvých hodín života- končatiny bývajú oveľa červenšie. Plačom alebo stratou tepla sa akrálne časti symetricky sfarbia do modra bez akýchkoľvek iných kožných zmien vrátane edému. Toto modrasté sfarbenie nazývané „akrocyanóza“ charakteristicky mizne zahriatím končatín alebo keď novorodenec prestane plakať.

Cutis marmorata možno tiež pozorovať počas prvých 2-4 týždňov života novorodenca. Je to tiež fyziologická reakcia na zmeny teploty, ako je akrocyanóza. Klinický znak s červenomodrou retikulovanou cyanózou trupu a končatín môže pomôcť pri diagnostike.

Harlequin Color Change (HCC) je prechodný erytém pokrývajúci polovicu povrchu tela novorodenca s vertikálnou výraznou demarkačnou čiarou a zvyčajne sa vyskytuje v prvom týždni života, trvá až 20 minút a môže sa opakovať v prvých troch týždňoch. Vyskytuje sa u 10% zdravých novorodencov. Podľa polohy, tlaku sa vytvárajú erytematózne oblasti, zatiaľ čo ostatné časti sú bledé. Je to benígny, prechodný stav novorodenca, ktorý sa bežnejše vyskytuje u predčasne narodených novorodencov. Neonatálna deskvamácia je ďalším bežným kožným problémom novorodencov, ktorý sa zvyčajne vyskytuje na rukách, nohách a členkoch. Ak sú erupcie rozšírené, treba ich odlíšiť od ichthyosis vulgaris a syndrómu kontinuálneho odlupovania. Tento benígny stav je tiež sprevádzaný u prenosených novorodencoch.

Ďalším kožným znakom môže byť tzv. Mongolská škvrna, kltorá je väčšinou modrošedá alebo modrozelená vrodená škvrna nad sakrogluteálnou oblasťou. Špecifická terapia nie je potrebná a lézie vyblednú za 3-5 rokov, zatiaľ čo sa rozšíria v prvom roku života.

Erythema toxicum neonatorum je benígne, asymptomatické kožné ochorenie, ktoré sa vyskytuje iba počas novorodeneckého obdobia. Je to jedna z najbežnejších nevinných a spontánnych kožných vyrážok hlavne u donosených novorodencov. Tento stav postihuje 30-70% novorodencov. Erytematózne lézie s centrálnou papulou alebo pustulou sa väčšinou vyskytujú na tvári, trupe a proximálnych končatinách. Lézie sú zvyčajne obklopené výrazným difúznym, škvrnitým, erytematóznym halo efektom. Stav nevyžaduje žiadnu liečbu. Zvyčajne ustúpi do dvoch týždňov po narodení.

Bábätká Collodion

Kollodionové deti sú často predčasne narodené a priehľadná hrubá membrána, ktorá obaluje novorodenca pri narodení sa odlupuje v priebehu 2-3 týždňov. Deskvamácia vedie k ťažkostiam s tepelnou reguláciou a sekundárnym infekciám. 60-70% prípadov má tendenciu vyvinúť vrodenú ichtyosiformnú erytrodermiu. Ako diferenciálnu diagnostiku treba myslieť na Harlequin dieťa. Ide o ťažký variant ichtyózy so zhrubnutým stratum corneum s hlbokými trhlinami.

 

Čo sa týka znamienok – kedy sa zaćnú objavovať prvé znamienka? Treba na to nejak špeciálne dávať pozor? Čo v prípade väčších materských znamienok – objavujú sa po pôrode alebo sa s nimi už dieťa narodí? Ako postupovať pri nich?

Vrodený nevus, tiež známy ako materské znamienko, je typ pigmentového materského znamienka, ktorý sa objavuje pri narodení alebo počas prvého roku života dieťaťa. Tie sa vyskytujú u 1 % až 2 % populácie. Tieto znamienka sa často nachádzajú na trupe alebo končatinách, hoci sa môžu objaviť kdekoľvek na tele.

Melanocytové névy zvyčajne vyzerajú ako svetlé až tmavohnedé škvrny na koži. U detí s veľmi svetlou alebo svetlou pokožkou sa môžu objaviť viac ružovej alebo červenej farby. Môžu v nich rásť vlasy, okrem toho môže mať hrboľatú štruktúru, alebo pomaly tmavnú, tieto charakteristické črty a zmeny sú vo všeobecnosti normálne. Väčšina vrodených melanocytových névov nepotrebuje liečbu. Všetky materské znamienka však nesú veľmi malé riziko vzniku melanómu, typu rakoviny kože. Vývoj melanómu v rámci vrodeného melanocytárneho névu je veľmi zriedkavý.  Pri vrodených melanocytových névoch zvyčajne nie sú žiadne príznaky. Niekedy tie väčšie môžu svrbieť. Ak sa objaví bolesť, silné alebo pretrvávajúce svrbenie, krvácanie alebo tvorba krusty, je nevyhnutná návšteva lekára.

 

Otázky: Jana Obrancová

logo_biele

Nová nemocnica na Slovenskej ulici č.11 bola slávnostne otvorená 29. 4.1982. mala 795 lôžok. Presťahovaním sa oddelení do novopostavenej nemocnice na opačnom konci mesta, sa v priestoroch pôvodnej nemocnice na Kapisztóryho ulici vytvorili podmienky pre rekonštrukciu miestností pre nové oddelenia a oddelenia dovtedy sídliace mimo areál nemocnice. Bolo tu zriadených niekoľko poliklinických ambulancií.

Nová nemocnica bola vybudovaná s celkovým rozpočtovým nákladom 326 miliónov korún.

Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky © 2021

Na základe zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie v súvislosti s výskytom respiračných ochorení sa od 15. 11. 2024 zakazujú návštevy na Klinike vnútorného lekárstva II. do odvolania.

Návštevu môže povoliť primár oddelenia alebo vo výnimočných prípadoch, a terminálnych štádiách službukonajúci lekár.