Môj prvý syn prišiel na svet pred 2 rokmi medzi múrmi nemocnice v Nových Zámkoch. Pôrod nebol jednoduchý – po mnohých hodinách kontrakcií sa ramienko môjho malého syna zaseklo. Cítila som, že niečo nie je v poriadku, ale prítomné sestry a lekári ma nenechali upadnúť do zúfalstva! Lekárka, ktorú musím vyzdvihnúť, je Dr. Nikoletta Hugyivári. Táto doktorka bola neuveriteľne milá a starostlivá. Celý čas ma povzbudzovala, a zároveň okolo mňa zvolala neuveriteľný tím! Vďaka vákuovej pomoci sa podarilo, aby sa dieťatko narodilo. Tento postup vykonal skúsený lekár, pričom pracovník novorodeneckého oddelenia čakal pripravený, aby sa hneď postaral o malého. Ako sa ukázalo, jeho pomoc bola naozaj potrebná.

Nikomu neprajem ten pocit, ktorý som zažila na druhý deň. Vtedy mi došlo, že zdravie môjho dieťatka nie je isté. Niekoľko dní ho pozorovali. Hrozným pohľadom bolo vidieť to množstvo monitorov okolo neho… Bolo strašné, že som sa ho takmer nemohla dotknúť. Ale každá jedna sestra a lekár sa ku mne správali s takou empatiou, za čo som dodnes vďačná! Mám obrovské šťastie, že moje dieťa je zdravé.

Keď som znova otehotnela (o pár mesiacov neskôr), strach vo mne stále pretrvával. Bála som sa, že sa opäť vyskytnú problémy, a že tentoraz nebudem mať to šťastie. Iná možnosť pre mňa neexistovala, len doktorka Hugyivári!

Aj tentoraz bola doktorka veľmi milá. Vedela, že sa bojím, a tak mi sľúbila, že urobí všetko, čo je možné. Tehotenstvo prebiehalo bez problémov a prišiel čas kontrakcií. V nemocnici ma opäť privítali milé sestry.

Malé nechcelo zostúpiť na svoje miesto… pôrod nemohol začať. Zrazu sa objavila iná doktorka – jej meno nepoznám, nepredstavila sa, len si pamätám jej čierne vlasy. Atmosféra sa postupne ochladzovala – doktorka neprejavila ani náznak láskavosti či empatie. Zatiaľ čo som cítila, že niečo nie je v poriadku, a viackrát som vyjadrila, že mám veľký strach a chcem cisársky rez, pretože cítim, že dieťa sa necíti dobre, doktorka len urobila pohŕdavé poznámky. Moja obľúbená: „Od toho, že budete hlasná, to nebude ľahšie!“ Mám osobný názor, že táto doktorka nikdy nerodila – nikdy.

Som si istá, že svojej práci rozumie, ale u mňa neuspela – veľmi zle. Kontrakcie boli silné a časté, ale dieťa nechcelo zostúpiť nižšie. Jedna sestra spomenula, že v druhej miestnosti je prístroj, ktorým môžu skontrolovať dieťa. Doktorka nereagovala… prešla hodina. Bolesť bola silná, ale myšlienka, že niečo nie je v poriadku, bola ešte silnejšia. Doktorka nakoniec dala priniesť prístroj. O 5 minút neskôr ma brali na cisársky rez. Šnúra pupočníka bola obtočená okolo krku dieťaťa.

Dnes je to presne rok, čo sa môj malý syn narodil. A ja som dodnes vďačná sestrám a lekárom, ktorí tam pracovali, hoci možno nepoznám všetky ich mená, ale na ich tváre a slová si budem vždy pamätať. Boh chcel pri oboch mojich pôrodoch, aby moje deti boli zdravé – preto mi do cesty poslal tento fantastický tím, na čele s doktorkou Hugyivári, ktorej budem navždy vďačná.

Ďakujeme vám, Nikoleta.