Encefalitída
Čo je to vlastne encefalitída a čoho sa konkrétne týka tento zápal?
Jedná sa o ochorenie, ktoré tvorí dôležitú súčasť praxe neurológa, pretože pokiaľ zostane nerozpoznané alebo sa nezalieči včas, významne negatívnym spôsobom môže ovplyvniť život človeka, eventuálne spôsobiť jeho smrť. Keďže mozog samotný má niekoľko častí, rozlišujeme aj niekoľko typov zápalových ochorení mozgu: samotný zápal mozgového tkaniva sa nazýva encefalitída. Zápalu mozgových obalov hovoríme meningitída a pokiaľ zápal postihne obe tieto štruktúry, tak takéto ochorenie nesie názov meningoencefalitída. Encefalitídy patria medzi nehnisavé, serózne zápaly centrálneho nervového systému.
Čo môže encefalitídu spôsobiť?
Existuje viacero patologických vyvolávateľov zápalu jednej alebo viacero častí mozgu. Čo sa týka konkrétne encefalitíd, tak najčastejším vyvolávateľom sú vírusy ako je napríklad herpes zoster vírus, varicella zoster vírus, vírus kliešťovej encefalitídy, vírus chrípky, cytomegalovírus, Ebstein-Barr vírus, HIV vírus, enterovírusy alebo menej pravdepodobne (vzhľadom na dostupnosť očkovania) vírus besnoty, poliovírus. Ďalším možným vyvolávateľom môžu byť aj niektoré baktérie alebo plesne.
Aké sú príznaky encefalitídy? Sú rovnaké pri rôznych pôvodcoch?
Príznaky, pri ktorých máme podozrenie, že pacient má zápal mozgu, sú pri všetkých najčastejších encefalitídach veľmi podobné a infekčného agens rozlíšime až pri dôkladnejšom, tzv. virologickom vyšetrení mozgovomiechového moku. Najčastejšou manifestáciou encefalitídy je horúčka alebo zvýšená teplota spojené s bolesťou hlavy, kvalitatívnou alebo kvantitatívnou zmenou vedomia – to znamená, že pacient môže byť dezorientovaný, môže sa správať inak alebo môže byť spavejší, či mať poruchu pamäte. Takisto pre niektoré typy encefalitíd, napríklad tú, ktorá spôsobená infekciou herpes simplex vírusom typu 1 môže byť charakteristickým príznakom tzv. Bellova obrna tvárového nervu – pacientovi doslova „ovisne“ jedna polovica tváre, hlavne ústny kútik a nedokáže zavrieť očné viečko.
Priebeh samotnej encefalitídy môže byť pozvoľný, to znamená, že začína ako typická viróza: bolesťami kĺbov, svalov, hlavy, prítomné sú aj teploty. Následne tieto symptómy môžu odoznieť – čo je typické napríklad pre kliešťovú encefalitídu, následne sa opätovne vráta a pridružujú sa ťažkosti ako je napríklad svetloplachosť, závraty, zvracanie. V rozvinutom štádiu sa už vyskytuje typický meningeálny syndróm. Niektoré encefalitídy majú však oveľa dramatickejší priebeh spojený s rýchlo rozvíjajúcou sa poruchou vedomia a epileptickými záchvatmi – toto je však typickejšia manifestácia bakteriálnych meningitíd a meningoencefalitíd.
Ktoré skupiny ľudí majú najvyššie riziko encefalitídy spôsobené inou príčinou ako kliešťom?
Podobne ako u iných ochorení, najväčšie riziko rozvoja encefalitídy majú novorodenci a malé deti, seniori a osoby s oslabeným imunitným systémom. Takisto zvýšené riziko môžu predstavovať niektoré profesie ako sú zdravotnícki pracovníci, ľudia pracujúci so zvieratami (napríklad pre vírus besnoty). U zdravých, imunokompetentných jedincov môže dôjsť ku rozvoju encefalitídy pri oslabení imunitného systému, napríklad v zimných alebo prechodových mesiacoch, po rôznych virózach.
V rámci tento otázky by som rada spomenula aj možné cesty prenosu vírusov, ktoré môžu spôsobiť vírusovú encefalitídu a ako je možné sa ňou nakaziť. Najčastejšou cestou prenosu je vzdušná cesta – hlavne pre respiračné vírusy. Pre infekciu herpesovými vírusmi je potrebný bližší kontakt, napríklad sliny, kontaminované predmety alebo pohlavný styk. Kliešťová encefalitída väčšinou vzniká po uhryznutí kliešťom alebo oveľa raritnejšie konzumáciou nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z nakazených kráv, oviec, kôz. Vírus besnoty sa prenáša uhryznutím infikovaným zvieraťom.
Aká je prevencia pred vírusovými encefalitídami?
Vo väčšine prípadov sa tomuto ochoreniu dá predísť účinnou vakcináciou v detstve alebo v dospelosti. Príkladom môže byť očkovanie proti poliomyelitíde, osýpkam, mumpsu alebo rubeole, ktoré sú súčasťou očkovacích schém u detí. Na dobrovoľnej báze je možné očkovať sa proti varicella zoster vírusu, kliešťovej encefalitíde, chrípke. Dominantne u osôb pracujúcich v poľnohospodárstve a so zvieratami je odporúčané očkovanie proti besnote.
Čo znamená postinfekčná a postimunizačná encefalitída?
Jedná sa o tzv. ADEM – acute disseminated encephalomyelitis, v preklade akútna diseminovaná encefalomyelitída. Jedná sa o ochorenia, ktoré sú spôsobené imunitnou odpoveďou nášho tela voči patologickému mikroorganizmu (postinfekčná encefalitída) alebo vakcinačnej látke (postimunizačná encefalitída). Čiže nespôsobuje ho samotný vírus alebo baktéria, ale náš vlastný imunitný systém. U niektorých jedincov je odpoveď imunitného systému natoľko silná, že imunitné bunky, ktoré sa aktivujú pri infekcii alebo vakcinácii, môžu začať napádať telu vlastné bunky a tkanivá (ako je aj mozog). Následkom toho vzniká roztrúsený zápal mozgu a miechy. Treba však uviesť, že sa jedná o veľmi zriedkavé ochorenia.
Ako sa tieto stavy liečia?
Túto otázku vysvetlím z pohľadu neurológa. Pokiaľ u pacienta máme podozrenie na zápalové ochorenie mozgu a to na základe klinických príznakov a objektívneho vyšetrenia, základom je realizácia tzv. lumbálnej punkcie, pomocou ktorej získame mozgovomiešny mok. Následne vzorky odošleme na biochemické vyšetrenie do laboratória, ktoré nám odhalí, či v mozgovomiešnom moku sú prítomné zápalové bunky – leukocyty. Pokiaľ sú prítomné a pacient má príznaky encefalitídy, po konzultácii s infektologickým pracoviskom zahajujeme antivirotickú eventuálne antibakteriálnu liečbu. Takisto nasadzujeme aj lieky na prevenciu opuchu mozgu. Po obdržaní presnejších výsledkov konkrétneho vyvolávajúceho patogénu liečbu upresňujeme a stanovujeme jej dĺžku. Samotná liečba môže trvať aj niekoľko týždňov.
Môžu mať trvalé následky, pripadne môže ísť o stavy život ohrozujúce?
Prognóza encefalitíd závisí od vyvolávajúceho patogénu, rýchlosti diagnostiky ochorenia a zahájenia liečby a takisto aj od samotného postihnutého pacienta.
Vo väčšine prípadov včasne zachytené a zaliečené encefalitídy majú dobrú prognózu a pacienti po ich vyliečení nemajú ťažkosti. Pokiaľ však došlo ku výraznejšiemu postihnutiu mozgu a mozgových štruktúr zápalom, u pacientov môže dôjsť k rozvoju neurologických následkov, napríklad epilepsie.
U pacientov ktorí sú imunokompromitovaní, novorodenci, seniori, neočkovaní je vyššia pravdepodobnosť ťažšieho priebehu, eventuálne až úmrtia, v prípade prežitia je vyššie riziko rozvoja neurologických následkov.
U niektorých pacientov môže dôjsť k rozvoju tzv. postencefalitického syndrómu – jedná sa o niekoľko mesiacov pretrvávajúce príznaky únavy, poruchy pamäte a koncentrácie, spánku.
MUDr. Lenka Malíková, sekundárna lekárka Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky
