Všeobecne známa je téza, že spánok predstavuje oddych tela a duše po dennej námahe a v hrubých rysoch ju možno akceptovať. Spánok patrí k základným vrodeným životným potrebám ako je napríklad potreba jesť a podobne ako nie je možné všeobecne definovať optimálne množstvo jedla nie je možné všeobecne definovať optimálne možstvo spánku. Vo všeobecnosti možno povedať, že dĺžka spánku je dostatočná vtedy, keď človeku umožní riadne fungovať počas celého dňa, predĺženie doby spánku jeho fungovanie nezlepší a skrátenie tejto doby naopak riadne fungovanie naruší, napríklad únavou, slabosťou, poruchami koncentrácie a podobne.

Do akého stavu sa dostáva mozog a celé naše telo pri spaní?

Mozog a celé telo počas spánku podlieha zmenám, ktoré sú veľmi komplikované a v súčasnosti sú neustále predmetom výskumov. Všeobecne vžitá predstava, že mozog a telo sa dostávajú počas spánku do stavu „útlmu“ je pravdivá len čiastočne, predstavme si napríklad naše sny, častokrát reálne prežívané, presvedčivo a živo zaľudnené prirodzene hovoriacimi a jednajúcimi postavami, tak tieto sny sú prejavom aktivity mozgu, nie jeho útlmu.

Aký má vplyv na človeka, ak spí menej – trebárs ak je to výnimka a ide o jeden deň po „nevyspatí sa“, a ako je to ak dlhodobo spáva menej, povedzme 4-5 hodín – aký to má  vplyv na organizmus?

Spánok je regeneračnou, oddychovou funkciou a jeho nedostatok sa prejaví najmä únavou a jej sprievodnými prejavmi jako sú spomalenie reakcií, narušenie koncentrácie pozornosti, nižšia výkonnosť a podobne. Jeden prípadne niekoľko dní bez riadneho spánku nemusí mať závažnejšie dôsledky, nakoniec, každý zažil noc, kedy spal kratšie alebo menej kvalitne. Dlhodobá nespavosť predstavuje problém. Existujú výskumy, ktoré poukazujú na vyšší výskyt pracovných úrazov a dopravných nehôd u osôb trpiacich niektorou z foriem nespavosti.

V akom veku sa začína nespavosť objavovať? Trpia ňou aj deti, mladiství?

Nespavosť nie je vekovo podmienená, nespavosťou trpia deti, mladiství i dospelí.

Kedy môžeme vlastne hovoriť o nespavosti? Aké typy nespavosti sa rozlišujú?

V medicíne hovoríme o poruchách spánku a za poruchy spánku považujeme  všetky stavy, pri ktorých spánok neplní regeneračnú, oddychovú funkciu. Vo všeobecnosti delíme nespavosť na poruchy zaspávania, časté nočné prebúdzanie, skoré ranné budenie. Samozrejme,  kritérií na rozdelenie porúch spánku je viac.

Aké faktory vlastne vplývajú na vznik nespavosti? Zohráva úlohu aj dedičnosť?

Dedičnosť môže spôsobiť náchylnosť človeka k poruchám spánku a zriedka môže byť nespavosť aj čisto dedičná. Najčastejšie ide o stav, kedy sa istá (dajmetomu zdedená) pohotovosť k nespavosti spojí s vonkajšími faktormi ako napríklad stres. Stále hovoríme o nespavosti, ktorá nie je súčasťou inej telesnej alebo duševnej poruchy.

Je nespavosťou aj časté budenie sa v noci, alebo je nespavosť vyslovene len o tom, že nemôžem zaspať?

Nespavosťou je nielen ťažké zaspávanie a nočné prebúdzanie ale i prečasné ranné zobúdzanie.

Aké sú teda príznaky nespavosti?

Za príznaky nespavosti alebo správne za poruchy spánku považujeme nielen spomínané sťažené zaspávanie, časté nočné prebúdzanie a predčasné ranné budenie ale i takzvané poruchy spánkové rytmu, kam patrí napríklad takzvaná spánková inverzia, kedy človek v noci bdie a cez deň spí, nedostatočná hĺbka spánku, poruchy spánkového rytmu (známy „jet leg syndróm“ pri zmene časových pásiem a za poruchy spánku považujeme i stavy jako námesačnosť, tzv. spánková obrna, škrípanie zubami počas spánku a samozrejme chrápanie (latinsky ronchopatia) a s ním spojený syndróm spánkového apnoe – prechodná zástava dýchania počas spánku. Ešte sa žiada dodať že i toto delenie súvisí s poruchami spánku bez prítomnosti inej telesnej alebo duševnej choroby. Poruchy spánku sú totiž prejav, ktorý sa môže vyskytnúť pri celom rade telesných i duševných chorôb.

Kedy, v akom stave, by pacient už mal zájsť za odborníkom?

Pacient by mal za odborníkom zájsť v prípade, že spánok u neho neplní svoju základnú, regeneračnú funkciu a teda v súvislosti so spánkom má akékoľvek iné prejavy.

Za akým odborníkom – rieši sa to s psychiatrom, psychológom, neurológom? Ale by mal ísť do spánkového laboratória? Treba výmenný lístok, doporučenie od iného odborníka?

Ako bolo spomenuté príčin i prejavov nespavosti je široké spektrum a liečba jednotlivých typov je v kompetencii rôznych odborníkov, základnú diagnostiku by mal vykonať praktický lekár, ktorý má jednak kompetencie isté typy nespavosti liečiť a jednak vie pacienta ďalej usmerniť.

Ako prebieha diagnostika nespavosti a čo sa pri nej určuje?

Základom je stanoviť typ poruchy spánku a vylúčiť alebo potvrdiť prítomnosť inej telesnej alebo duševnej poruchy a následne tomu prispôsobiť liečbu. Iná je diagnostika a liečba nespavosti u vyťaženého človeka, dajmetomu s dvoma stresujúcimi zamestnaniami s nočnými službami a komplikovanou životnou situáciou a iná u človeka ktorý nemá žiadne iné ťažkosti a nespavosť sa u neho vyskytla náhle a bez iných príznakov.

Ktoré typy sú najčastejšie?

V ambulancii psychiatra sa vyskytujú takmer všetky typy nespavosti, najčastejšie sú snáď poruchy spánku v súvislosti so stresom podmienenými duševnými poruchami.

Ako sa teda nespavosť lieči? (aspoň tie najčastejšie druhy) – sú potrebné medikamenty?

Každý typ porúch spánku sa lieči špecificky. Napríklad stresom podmienená nespavosť sa lieči inak ako nespavosť pri depresii a tá zase inak ako poruchy spánku pri chrápaní. Väčšinou sú potrebné i medikamenty.

Je pravdou, že lieky ovplyvňujúce spánok sú „návykové“?

Napriek tomu že „návykovosť“ liekov na spanie a psychiatrických liekov všeobecne je v ambulanciách psychiatrov ale i praktických lekárov každodenným pacientským folklórom ani jeden z pacientov mi nedokázal to slovo zmysluplne definovať. Najčastejšie si pacienti myslia že budú od týchto liekov závislý, čo si predstavujú ako závislosť na alkohole alebo ilegálnych drogách. Táto už pomaly všeobecne vžitá predstava pravdepodobne vznikla nesprávnou interpretáciou informácie v príbalových letákoch že liek môže vyvolať závislosť. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že závislosť na liekoch je duševná porucha, ktorá má presné kritériá a pokiaľ pacienti užívajú lieky pod lekárskym dozorom a podľa pokynov lekára, závislosť sa u nich nevyvine. Existujú totiž prejavy, ktoré upozornia na riziko vzniku takejto závislosti a lekár potom zmení stratégiu liečby.

Je nespavosť problém, ktorý sa dá vyliečiť tak, že pacient nebude musieť podstupovať žiadnu liečbu a bude normálne spávať? Alebo je liečba doživotná?

Isté typy nespavosti možno liečiť i bez medikamentóznej liečby, iné je nutné liečiť liekmi. Niektoré prechodne, iné doživotne.

Ako je to s liečbou u detí?

U detí je situácia v podstate rovnaká jako u dospelých. Napriek tomu, že niektoré typy porúch spánku sa u detí nevyskytujú a iné sú u detí častejšie jako u dospelých vo všeobecnosti u detí platí to, čo u dospelých s tým, že u detí existujú prísnejšie kritériá na výber a použitie medikamentóznej liečby.

V súvislosti s nespavosťou som čítala o tzv. spánkovej hygiene. O čo ide a je to súčasťou liečby?

Spánková hygiena je súbor opatrení, teda istý typ správania v súvislosti so spánkom, ktorý vedie ku kvalitnému, dostatočne dlhému a regeneračnému spánku. Jednotlivé fenomény spánkovej hygieny ako dve hodiny pred spánkom, nejesť, nefajčiť, necvičiť a podobne, spať v tichej miestnosti bez rušivých zvukov televízie či rádia, nespať cez deň, zaspávať a budiť sa pravidelne v rovnaký čas sú všeobecne známe. Dôležité je, že spánková hygiena nie je súčasťou liečby ale jej základným predpokladom. Častokrát úprava denného režimu vedie k zlepšeniu spánku.

Aká je prevencia nespavosti?

Najdôležitejšou prevenciou nespavosti je spánková hygiena.

Aké sú dôsledky neliečenej nespavosti? Môže to byť aj život ohrozujúce? Prípadne v akých prípadoch?

Dlhodobá neliečená nespavosť ovplyvňuje všetky orgány a systémy ľudského organizmu a môže viesť k vzniku mnohých ochorení. Sú známe prípady, kedy nespavosť viedla k smrti človeka, i keď ide skôr o ojedinelé a extrémne prípady. Dôsledkom neliečenej nespavosti je samozrejme i znížená výkonnosť v práci a vyššie riziko pracovných úrazov. Nenápadným, no o to nebezpečnejším je fenomén dôsledkov nespavosti za volantom. Únava je zodpovedná za podstatnú časť dopravných nehôd, o riziku mikrospánku nehovoriac. V niektorých krajinách majú príslušníci polície možnosť vziať vodiča na vyšetrenie a pokiaľ sa u neho preukáže únava, ktorá môže ovplyvniť jeho reakcie na ceste je posudzovaný ako keby užil alkohol alebo inú návykovú látku.

 

> PDF – Keď spánok neprichádza