Predčasniatka
Asi 15 miliónov detí každoročne prichádza na svet predčasne. V celosvetovom meradle tvoria predčasné narodenia 4 až 16 percent všetkých pôrodov. Viac ich je v rozvojových krajinách U nás sa ročne narodí predčasne asi 7 percent detí.
Normálne tehotenstvo trvá 40 kalendárnych týždňov, avšak v presnom termíne sa narodí len jedno z dvadsiatich detí. Za termínový sa považuje pôrod medzi 38. a 42. týždňom tehotenstva. V minulosti sa presný termín často určoval podľa prvých pohybov dieťaťa, ktoré sú však subjektívne. Dnes sa už uplatňuje iná metodika. „Pri pravidelnom menštruačnom cykle sa k prvému dňu posledného cyklu pripočíta 280 dní. Získame tak predpokladaný termín pôrodu, keď dieťa dovŕši 39.týždeň a sedem dní. Pokiaľ sa pri prvom ultrazvukovom vyšetrení zistí odchýlka medzi predpokladanou a skutočnou veľkosťou plodu a rozdiel je viac ako 7 dní, určí sa termín pôrodu podľa ultrazvukového merania. Pri umelom oplodnení sa k dátumu vkladu embrya priráta 38 týždňov a odráta sa vek embrya – najčastejšie je to 5 dní,“ vysvetľuje MUDr. Judita Koprdová, lekárka Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Nové Zámky.
Narodenie
Aj keď medicína urobila veľké kroky v oblasti starostlivosti o predčasne narodené deti, najlepšie miesto pre vývoj plodu stále zostáva maternica. „Za hranicu životaschopnosti sa považuje 24.týždeň tehotenstva. V takomto prípade však ide naozaj o extrémne predčasne narodené deti s nejasnou prognózou, početnými zdravotnými komplikáciami aj do budúcna,“ vysvetľuje MUDr. Klaudia Demová, primárka Neonatologickej kliniky Fakultnej nemocnice Nové Zámky. Samotné narodenie prináša pre dieťa obrovské množstvo zmien a vecí, na ktoré nebolo zvyknuté – od okamžitému sa prispôsobeniu na mimomaternicový život až po následné postupné dozrievanie funkcie jednotlivých orgánov. Celý priebeh novorodeneckého obdobia, za ktoré je považovaných prvých 28 dní po narodení, závisí aj od týždňa tehotenstva, v ktorom sa dieťa narodí. Pri predčasne narodených deťoch do celého procesu vstupuje aj výraznejšia nezrelosť organizmu v porovnaní s deťmi narodenými v normálnom termíne.
Starostlivosť
Každý deň, strávený v maternici, je pre plod dôležitý, a to až do riadneho termínu pôrodu, prípadne aspoň do ukončenia 37.týždňa tehotenstva. Vtedy majú narodené deti všetky orgány funkčné a sú už dostatočne silné, aby prežili mimo maternice. U detí narodených o týždeň až dva skôr sú pľúca a tráviaci systém takmer zrelé, zatiaľ čo imunita a mozog dosiahli už úroveň zrelosti. „Bábätká sú schopné satia, zvládajú kŕmenie z fľaše a dokonca aj dojčenie, ale možno ešte potrebujú čas na prospievanie, aby mali dostatok síl na to, aby zvládli kŕmenie s istotou. Môžu potrebovať aj fototerapiu kvôli žltačke. Monitoruje sa u nich hladina cukru v krvi, vitálne funkcie aj riziko infekcie. Kvôli možnosti rozvoja komplikácií sú to stále rizikoví pacienti,“ vysvetľuje MUDr. Demová. V prípade narodenia medzi 33. a 34. týždňom možno hovoriť o takmer úplne vyvinutých bábätkách s väčšinou telesných orgánov a systémov v plnej funkčnosti. „Vyvíjajú sa a dozrievajú však naďalej aj po narodení. Tieto deti zvyčajne potrebujú najväčšiu pomoc pri koordinácii satia, prehĺtania a dýchania. Možno nebudú potrebovať žiadnu pomoc s dýchaním alebo len minimálnu, za pomoci vysokoprietokovej oxygenoterapie. Ich imunitný systém je ešte stále nezrelý. Môžu sa pokúsiť o kŕmenie z fľaše alebo z prsníka pri prísnom monitorovaní,“ dodáva lekárka.
Ešte skôr
Deti narodené v 31.a 32. týždni vyžadujú starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti. „S veľkou pravdepodobnosťou sú odkázané na podporu dýchania neinvazívnou ventiláciou, zvyčajne vo forme kontinuálnej podpory pozitívneho tlaku v dýchacích cestách. Možno potrebujú dlhodobý pobyt v inkubátore, aby si udržali telesnú teplotu a zvládnu kŕmenie výživovou sondou od prvého dňa života,“ popisuje odborníčka. Deti narodené o týždeň až dva skôr nie sú schopné sať mlieko, avšak môže sa im ponúknuť cumlík, aby sa posilnili ich ústne svaly pri príprave na dojčenie či kŕmenie z fľaše. Väčšinou nevyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu a vedia o čosi lepšie udržať svoju telesnú teplotu, ako bábätká narodené ešte skôr. „Tie, pokiaľ sa narodia s primeraným respiračným úsilím a dostatočnou frekvenciou srdca, vyžadujú často podporu dýchania neinvazívnou ventiláciou. Ich pľúca sú vo vývoji. Tí, ktorí to nezvládajú, musia byť intubovaní a invazívne ventilovaní. Tieto deti môžu mať úžitok z podania povrchovo aktívnej látky – surfaktantu, a kofeínu s cieľom čo najrýchlejšie extubovať, aby sa minimalizovalo poškodenie pľúc spojené s ventilátorom, s následnou primeranou neinvazívnou podporou dýchania, ktorá môže byť potrebná niekoľko týždňov,“ popisuje MUDr. Demová. Pre dlhodobé zdravie takýchto detí je dôležité splnenie vhodných nutričných potrieb. „Optimálna starostlivosť sa zameriava na prísun potrebných živín, spočiatku aj parenterálne, a na prevenciu komplikácií spojených s kŕmením. Predčasne narodené deti zvyčajne vyžadujú vyšší energetický príjem v porovnaní s deťmi narodenými v termíne,“ dodáva lekárka.
Inkubátor
Predčasné narodenie si väčšina laikov spája s už spomínaným inkubátorom. „Ten zabezpečí bezpečný a kontrolovaný termálny komfort bábätku a svojim spôsobom imituje prostredie maternice. Umožňuje kontinuálne monitorovanie dieťaťa, poskytuje ideálnu teplotu aj dokonalé množstvo kyslíka, vlhkosti a svetla,“ vysvetľuje MUDr. Demová. Predstava, že inkubátor zachráni dieťaťu život, je však podľa nej mylná. Po narodení dieťaťa je oveľa dôležitejšie zabezpečenie vitálne dôležitých orgánových funkcií ako je dýchanie, krvný obeh a iné. „K tomu je potrebné veľké množstvo sofistikovaných prístrojov a pomôcok ako sú pľúcne ventilátory a iné pomôcky na podporu dýchania, monitory vitálnych funkcií, monitory nasýtenia kyslíkom, intravenózne dávkovače, výživové sondy, fototerapeutické lampy a iné. A k tomu tím vysokošpecializovaných ľudí, ktorý im dokáže svojou mravenčou prácou zabezpečovať 24- hodinovú pomoc a opateru,“ dodáva lekárka. Vďaka tejto starostlivosti dokáže prežiť aj časť extrémne skoro narodených detí. Na to, aby sa z inkubátora dostali do klasickej detskej postieľky, treba splniť niekoľko kritérií. „Patrí sem vek približne 32 týždňov korigovaného veku. Dieťa musí byť zdravotne dostatočne stabilné na to, aby mohlo byť oblečené a zabalené. Dôležitú úlohu zohráva i postupný prírastok hmotnosti primeraný veku a gestácii. Výskumy, týkajúce sa optimálnej hmotnosti dieťaťa na udržanie teploty v postieľke bez ovplyvnenia prírastku hmotnosti, uvádzajú hmotnosť 1600 – 1800g. Potrebné je vziať do úvahy gestačný vek, zrelosť dieťaťa a nastavenia inkubátora,“ dodáva odborníčka.
V starostlivosti rodičov
Kým sa predčasne narodené dieťa dostane do domácej starostlivosti rodičov, môžu prejsť od narodenia celé týždne až mesiace. „Je to obrovská zodpovednosť. Pred prepustením do domáceho prostredia musia byť schopní poskytnúť starostlivosť, vrátane podávania liekov, kŕmenia a rehabilitácie. Sú im poskytnuté informácie o následných vyšetreniach a plánovaných kontrolách a o imunizácii,“ vysvetľuje MUDr. Demová. Kolotoč okolo návštev lekárov sa však ani zďaleka nekončí. Dôležité je pravidelné sledovanie v ambulancii pre novorodencov s perinatálnou patológiou a rizikom, v prípade komplikácií aj návštevy a kontroly u ďalších špecialistov. Rátať treba s rôznymi komplikáciami. Spomedzi krátkodobých sa často vyskytujú problémy s kŕmením, syndróm respiračnej tiesne, včasná alebo neskorá sepsa, anémia, ale aj ďalšie závažné stavy. „K dlhodobým následkom patrí retinopatia nezrelých, chronické pľúcne ochorenie, mentálne postihnutie, psychomotorická retardácia, detská mozgová obrna, epilepsia, poruchy zraku či sluchu aj ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou,“ konštatuje odborníčka.
Dobehnú rovesníkov?
Pri predčasne narodenom dieťati treba okrem iných problémov rátať aj s oneskoreným vývojom oproti rovesníkom. „Je u nich v tomto smere väčšia pravdepodobnosť oproti deťom, ktoré sa narodili donosené. Keďže predčasne narodené deti čelia väčším zdravotným rizikám, môžu potrebovať trochu viac času na dosiahnutie svojich míľnikov,“ vysvetľuje lekárka. Obavy z toho často majú aj rodičia. V tomto smere ale platí, že všetko si vyžaduje čas. „Čím skôr dieťa príde na svet, tým dlhšie bude dobiehať zameškané. Väčšina predčasne narodených detí „dobehne“ svojich rovesníkov narodených v termíne, pokiaľ ide o motorický vývoj, do svojich prvých až druhých narodenín. Údaje o tom, či a kedy dôjde k dosiahnutiu kognitívneho vývoja, sú však obmedzenejšie. Zistenia ukazujú, že oneskorenie výkonných funkcií, ako sú ťažkosti s pozornosťou, koncentráciou a sebakontrolou, ktoré sa často vyskytujú u predčasne narodených detí, pretrvávajú až do predškolského veku,“ uzatvára MUDr. Demová.
