Koža je najväčším orgánom ľudského tela a je akousi nárazníkovou zónou pre všetky vonkajšie faktory. K nim patria aj infekcie, ktoré sa môžu prejaviť na samotnej koži. Nevyhýbajú sa jedincom naprieč celou populáciou a neobchádzajú ani deti. Viac sa dočítate v rozhovore s MUDr. Natáliou Polákovou z Dermatovenerologickej kliniky FNsP Nové Zámky.

 

Prečo je detská pokožka náchylnejšia na infekcie, alergie, ekzémy? 

 

Koža detí sa od dospelých odlišuje morfologickými a funkčnými znakmi. Hrúbka kože u dospelého jedinca dosahuje približne 2,1 mm, zatiaľ čo u zrelého novorodenca 1,2 mm. Okrem hrúbky je výrazný nepomer plochy kože v porovnaní s váhou dieťaťa. Nedostatočne vyvinutý imunitný systém, vrátane reparačných a ochranných procesov, nedokonalá funkcia potných a mazových žliaz, nezrelý lipidový film, vysoká iritabilita a citlivosť majú za následok, že detská pokožka je menej odolná voči mechanickému poškodeniu, UV žiareniu a náchylnejšia na preniknutie patogénov z vonkajšieho prostredia.

 

Do akého veku sa pokožka vyvíja a ak sa dá povedať, kedy sa dostáva do stavu, kedy je odolná voči vonkajším vplyvom tak ako u dospelých? 

 

Proces vývoja kože je dynamický, ktorý prebieha počas celého života. V novorodeneckom období je pokožka ešte tenká, jemná a citlivá na vonkajšie vplyvy. Postupne počas detstva a dospievania hrubne, je elastickejšia, pevnejšia a mazové žľazy sú aktívnejšie. V dospelosti dosiahne plnú hrúbku a odolnosť. Jednotlivé vývojové etapy však nie sú presne časovo ohraničené, u každého jedinca sú vysoko individuálne s prihliadnutím na genetickú predispozíciu, životný štýl, používanie kozmetických výrobkov a expozíciu slnečnému žiareniu.

 

Aké infekcie pokožky sa u detí vyskytujú najčastejšie? Čo tieto infekcie spôsobuje? Aký je spôsob nákazy, prípadne aj príznaky? (ak by sa dal k najčastejším infekciám aj nejaký krátky popis, napr. ku kvasinkám, bradaviciam, impetigu prípadne ďalším, ktoré sú časté)

 

Pre vyššie spomenuté anatomické a fyziologické rozdiely, častejšiemu kontaktu v kolektívoch, nedostatočnej osobnej hygiene sú deti náchylnejšie k niektorým typom kožných infekcií. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce patrí impetigo, čo predstavuje baktériovú infekciu kože vyvolanú zlatým stafylokokom alebo streptokokmi. Prejavuje sa pľuzgiermi s tenkým červeným lemom, ktoré postupne praskajú a na povrchu sa môžu objaviť chrasty. Hojenie prebieha bez tvorby jaziev. Molluscum contagiosum a vulgárne bradavice sú ďalšie frekventované infekčné ochorenia spôsobené vírusmi. Moluská sú tuhé oválne papulky s perleťovým leskom a miskovitou priehlbinkou v strede. Bradavice sa najviac vyskytujú na prstoch rúk a nôh, kde sa manifestujú ako drsné a hrubé výrastky na koži veľkosti niekoľkých milimetrov. Z plesňových chorôb sa v ambulancii veľmi často stretávame s dermatofytózami. V detskom veku sa predovšetkým jedná o tineu capitis, teda mykotickú infekciu ovlasenej časti hlavy. Klinický obraz je rôznorodý, zahŕňa začervenanie kože, ošupovanie, odlamovanie a vypadávanie vlasov, tvorbu hnisavých pľuzgierov a chrást . Medzi ďalšie infekčné ochorenia detského veku patria folikulitídy, choroba ruky, nohy, ústa, onychomykóza, šarlach a ďalšie.

 

Ktoré infekcie sa najčastejšie objavujú v jarných a letných mesiacoch? 

 

Počas teplejších mesiacov dochádza k nárastu kožných infekcií z niekoľkých dôvodov. Vyššia teplota a vlhkosť ovzdušia, nadmerné potenie, mikrotraumami porušená koža, návšteva kúpalísk a verejných priestranstiev predstavujú ideálne prostredie pre rozmnožovanie mikroorganizmov. Okrem spomínaných ochorení (najmä impetigo, choroba ruky, nohy, ústa, dermatofytózy) sa práve v jarných a letných mesiacoch stretávame u adolescentov a mladých dospelých s chorobou zvanou pityriasis versicolor. Spôsobuje ju kvasinka, ktorá obľubuje ľudí s vyššou potivosťou a mastnejšou pokožkou. Prejavuje sa najčastejšie na chrbte a trupe, kde sa vyskytujú bledé až bledohnedé škvrny, ktoré postupne splývajú.

 

Môže sa nejaký problém objaviť napríklad aj po pobyte na kúpalisku? Čoho sa vyvarovať? (ak by sa dalo vo vzťahu k bábätkám, lebo aj s tými mnohí chodia na kúpalisko, tiež vo vzťahu k deťom okolo 3-5 rokov a potom starším)

 

Návšteva kúpaliska zvyšuje riziko niektorých dermatóz, najmä v prípade, ak nie sú dodržiavané určité hygienické zásady. U najmenších detičiek sa môže vyskytnúť iritačná kontaktná dermatitída ako reakcia na chlór a iné dráždivé látky v bazénoch, prípadne môže dôjsť k zhoršeniu atopickej dermatitídy alebo zvýšenej suchosti pokožky. U malých detí dochádza ľahko k prenosu vírusových ochorení (bradavice, molusky) a baktériových infekcií (impetigo, folikulitída). Chodenie na boso v priestoroch okolo bazéna, spoločných spŕch a šatní zasa zvyšuje prenos plesňových infekcií nôh (tzv. atletická noha) a nechtov. Samozrejme netreba zabúdať ani na riziko spálenia sa, ktoré ohrozuje všetky vekové skupiny. Pre vyvarovanie sa uvedeným diagnózam sa pred vstupom do bazéna nezabudnite osprchovať, rovnako tak aj po kúpaní, ďalej sa odporúča používať vlastný uterák, nosiť šľapky, minimalizovať čas strávený v mokrých plavkách, správne aplikovať opaľovací krém a ďalšie.

 

Ako sa počas leta správať v prípade, ak sa infekcia objaví – vo vzťahu ku kúpaniu, pobytu na slnku, poteniu? 

 

Ak sa už konkrétne ochorenie objaví je dôležité vyhľadať lekára, ktorý stanoví správnu diagnózu a adekvátnu liečbu. Aby ste zabránili ďalšiemu šíreniu sa infekcie je podstatné sa na určitú dobu vyvarovať kúpaliskám. Potenie a nadmerné slnenie môže dráždiť postihnutú pokožku a spomaľovať proces hojenia.

 

Čo sa týka možných problémov pre potenie a plienkovanie – vyskytujú sa nejaké infekty aj v tejto súvislosti?

 

Áno, kombinácia mechanického dráždenia plienkou, chemického dráždenia prostredníctvom potu, moču a stolice spôsobuje plienkovú dermatitídu, ktorú môže komplikovať kvasinková alebo baktériová superinfekcia. Toto ochorenie patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce u dojčiat a batoliat. Rodičia ju spoznajú podľa výrazného začervenania v plienkovej oblasti, ktoré vynecháva kožné riasy.

 

Ako postupovať – kedy spozornieť a ako to liečiť?

 

Typická je živočervená a lesklá pokožka pod plienkou. Niekedy sa môžu vyskytnúť až pľuzgiere, povrchovejšie či hlbšie rany. Prejavy môžu páliť, svrbieť, bolieť. Dieťatko je preto nekľudné a plačlivé. Režimové a preventívne opatrenia sú pri tomto ochorení zásadné – pravidelná výmena plienky, dôkladná, ale šetrná hygiena, aplikácia bariérového krému. Pri rozvinutí plienkovej dermatitídy netreba zabúdať ani na „časté vetranie“ tzn. kožu ošetriť, ale nezakryť. Ak po týždni domácej starostlivej liečby nedôjde k zlepšeniu je vhodné navštíviť dermatológa.

 

Stáva sa, že sa bábätko so zapareninami a nejakými pridruženými problémami dostáva až do nemocnice? 

 

Väčšinou vieme toto ochorenie zvládnuť ambulantnou cestou. Ak je však komplikované kvasinkovou alebo baktériovou infekciou je nutné predpísať cielenú liečbu. Dôležité je aj vylúčiť niektoré závažnejšie dermatózy, ktoré sa na plienkovú dermatitídu môžu podobať.

 

 

MUDr. Natália Poláková