Patrí k častým kožným ochoreniam a hoci sa vyskytuje vo všetkých vekových kategóriách naprieč populáciou, najčastejšie trápi najmä deti v prvých mesiacoch života. Pri tom pri liečbe seboroickej dermatitídy ide spravidla o beh na dlhé trate. Čo je seboroická dermatitída a ako sa lieči sa dočítate v článku MUDr. Michaeli Markovej z Dermatovenerologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky.

Seboroická dermatitída je chronické recidivujúce zápalové ochorenie kože. Incidencia ochorenia dosahuje v dospelej populácii okolo 3% a prevláda viac v mužskej populácii. U detí v prvých mesiacoch života dosahuje incidencia približne 12%, pričom platí, že postihuje najviac deti do 3 mesiacov.  Vyskytuje sa najčastejšie u detí v novorodeneckom a dojčenskom veku, neskôr v puberte, ale môže postihnúť aj dospelých a starších ľudí. Prejavy ochorenia a klinický obraz je pestrý v závislosti od týchto vekových kategórií.  V každej vekovej skupine majú prejavy svoje osobitosti čo do výzoru tak aj do priebehu ochorenia. Pokožka dojčiat a malých detí obsahuje väčšie množstvo vody, preto zápal a opuch majú výraznejší charakter a zvyšuje sa aj vnímavosť na sekundárne nasadajúce mikrobiálne infekcie.

Seboroická dermatitída sa v detskom veku podobá viac ekzému, kým u dospelých prevládajú skôr suché erytematoskvamózne formy.  Všeobecne ale platí, že v popredí sú erytematózno-infiltratívne a skvamózne prejavy. Základným klinickým prejavom je erytematoskvamózne ložisko s nánosom žltkavých mastných šupín na povrchu.  Lokalizácia prejavov taktiež súvisí s odlišnosťami v rôznych vekových skupinách. U malých detí sa prejavy objavujú v oblasti vlasatej časti hlavy, čela, v podpazuší, oblasti pupka a v plienkovej oblasti. Prejavy sa najčastejšie objavujú v prvých mesiacoch života. Prejavy často nadobudnú vzhľad hrubých žltohnedých priľnavých šupín. V plienkovej oblasti sa pridružuje aj výraznejšie začervenanie, poprípade v ťažších prípadoch aj mokvanie. Zriedkavo môžu prejavy generalizovať. U dospelých bývajú ložiská častejšie lokalizované vo vlasovej časti hlavy, okolo obočia, na čele, okolo nosa a na hrudníku. Môže ale postihnúť rovnako ako u detí podpazušie, oblasť pod prsníkmi alebo uši. Vo väčšine prípadov nie je spodina tak infiltrovaná ako u detí. Mokvanie je v dospelom veku výnimočné.

Príčina seboroickej dermatitídy nie je aj napriek doterajším poznatkom stále jednoznačná.  Pre vznik a  vývoj ochorenia sa podľa doterajších dát pripisuje predovšetkým trom základným faktorom a to: aké zloženie má kožný maz a v akom množstve sa tvorí, ďalej prítomnosť lipofilných kvasiniek rodu Malassezia a individuálnej vnímavosti kože jedinca na rôzne vonkajšie vplyvy. Nesporný vplyv na vznik majú aj genetické faktory. Vzhľadom k tomu, že hustota, konzistencia a produkcia kožného mazu je v našom tele regulovaná hormonálne, je fyziologicky dané, že mazové žľazy sú najaktívnejšie v novorodeneckom a dojčenskom veku – vtedy sú  regulované materskými hormónmi, postupne sa aktivita mazových žliaz rastom dieťaťa znižuje a opäť nadobúda vrchol aktívnosti v puberte. Kožný maz napomáha pokožke v ochrane pred rôznymi vonkajšími vplyvmi ako sú napríklad UV žiarenie, chemikálie alebo mikroorganizmy. Predpokladom vzniku seboroickej dermatitídy je zvýšená aktivita mazových žliaz v novorodeneckom a dojčenskom veku a to umožňuje kolonizáciu  pokožky lipofilnými kvasinkami rodu Malassezia. Dnes sa všeobecne akceptuje fakt, že niektoré druhy kvasiniek z tohto rodu patria medzi vyvolávajúce činitele vzniku ochorenia aj napriek tomu, že za fyziologických podmienok môžu byť súčasťou normálnej flóry ľudskej kože.  Kožný maz je tvorený tukovými časticami a práve tie predstavujú pre tieto kvasinky zdroj potravy. Výsledkom enzymatického rozkladu mazu je tvorba nenasýtených mastných kyselín. Práve tie sú súčasťou viditeľných mastných šupín u jedinca so seboroickou dermatitídou. Vo viacerých prípadoch platí, že jedinci, ktorí majú predpoklad ku vývoju seboroickej dermatitídy majú v porovnaní s osobami bez tejto predispozície vyššiu vnímavosť na pôsobenie týchto nenasýtených mastných kyselín z kožného mazu. Iritačné pôsobenie týchto kyselín spôsobuje viditeľný zápal kože a erytém. Medzi genetické faktory vzniku seboroickej dermatitídy patrí napríklad vrodený defekt permeabilnej bariéry epidermy.

Terapia má byť individuálne prispôsobená pacientovi.  Zásadným kritériom terapie je použitie správnych lokálnych liečiv, ktoré sú šetrné k pokožke pacienta. Nesmú to byť žiadne dráždiace externá.  Ak je postihnutá vlasová časť hlavy používajú sa šampóny s obsahom antimykotika, pri veľkých nánosoch šupín je možné použiť v miernych riedeniach  kyseliny salicylovú. U dojčiat často stačí len mechanické vyčesávanie po predchádzajúcom ošetrení detským olejčekom. U dospelých pri ťažších kožných prejavoch je možné používať lokálne kortikosteroidy alebo antimykotiká v krémovom základe, alebo sa môžu podávať celkové antimykotiká na odporúčanie a predpis dermatovenerológa. Trvalé a bezrecidívne vyliečenie nie je možné, avšak účelnou liečbou sa dajú potlačiť a odstrániť zápalové prejavy.

Preventívne opatrenie, ktorými sa dá zabrániť popr. Znížiť riziko vzniku ochorenia: Je nutné dodržiavať zásady správnej hygieny pokožky. Pokožku si umývať teplou vodou,  používať jemný šampón a mydlo bez parfumácie. Pri výraznejších príznakoch sa môže pacient umývať dechtovým mydlom. Základom úspešnej prevencie je  nepoužívať dráždivé prípravky. Na česanie používať jemné hrebene, utierať si pokožku bavlneným uterákom. Používať skôr prírodnú kozmetiku, nepoužívať kozmetiku s vyšším obsahom tukov, alkoholu alebo farbív. U žien doporučené nočné odlíčenie a používanie správnych hydratačných krémov. Ďalej je prospešné dodržiavať zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa dostatok spánku, relaxácie, pohybu a pitného režimu. Je potrebné vyhnúť sa fajčeniu, konzumácii väčšieho množstva alkoholu a nezdravému stravovaniu, ktoré by mohli oslabiť imunitu alebo zhoršiť stav pokožky. Je tiež dobré pravidelne užívať vitamíny, ktoré sú dôležité pre zdravie pokožky.  Pri pobyte na slnku, je nutné používať opaľovací krém s ochranným faktorom, nosiť prikrývku hlavy.  Je tiež dobré vyhnúť sa dlhodobému pobytu v horúcom a najmä vlhkom prostredí.