Impetigo je povrchová bakteriálna infekcia kože, ktorú spôsobujú streptokoky alebo zlatý stafylokok. Toto ochorenie postihuje najmä deti v predškolskom veku, ale vyskytuje sa aj u dospelých. Ochorenie sa často vyskytuje v lete, keď je prostredie vlhké a teplé. Impetigo sa prejavuje začervenaním kože, tvorbou pľuzgierikov, ktoré praskajú. Ak sa ochorenie nelieči, infekcia sa môže šíriť na zdravú kožu. Pri nehojení sa, šírení infekcie alebo opakovaných infekciách je dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Viac o ochorení si môžete prečítať v článku s MUDr. Natáliou Kovárovou z Dermatovenerologickej kliniky.

O aké ochorenie ide?
Jedná sa o povrchovú bakteriálnu infekciu kože.

Čo ho spôsobuje?
Impetigo je spôsobené streptokokom – Streptococcus pyogenes alebo menej často zlatým stafylokokom – Stafylococcus aureus, niekedy obomi typmi baktérií súčasne.

U koho sa najčastejšie vyskytuje? Je pravdou, že ide o časté ochorenie u detí? Prečo je to tak? Vyskytuje sa však aj u dospelých – u ktorých najčastejšie? Je to nákazlivé, napr. v rámci rodiny?
Toto ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u detí v predškolskom veku, no nie je raritné i u väčších detí, či u dospelých. Prenos sa uskutočňuje priamym kontaktom s infikovanou kožou postihnutého, sekrétmi z nosa či ústnej dutiny od chorého alebo od bezpríznakového nosiča. Okrem toho môže byť prenos i nepriamy prostredníctvom predmetov dennej potreby – v škôlkach sú to často hračky, ktorých sa dotýka viacero detí, v domácnosti sú to napr. spoločné uteráky a iné predmety osobnej hygieny. U detí nastáva rýchle šírenie pre ich slabšie hygienické návyky. Prenos z dieťaťa na rodiča je pre úzky kontakt. Ochorenie je vysokoinfekčné, môžu tak vznikať malé epidémie v škôlkach alebo v rodinách. Z dospelých sú často postihnuté skupiny pacientov, ktorí majú zníženú obranyschopnosť organizmu, užívajú lieky, ktoré potláčajú imunitné reakcie, či trpia iným kožným ochorením, ako je napr. atopický ekzém, či inými svrbivými dermatózami, kde pri častom škrabaní a súčasnom osídlení kože spomenutými baktériami vzniká sekundárna infekcia – tzv. sekundárna impetiginizácia.

Ako ochorenie vzniká? – v zmysle kde sa ním nakazíme, kde sa s danými baktériami stretneme? Súvisí to napr. s ochorením dýchacej sústavy – teda že si baktérie prenesieme „z nosa“ na kožu?
Niektorí pacienti môžu mať najskôr infekciu horných dýchacích ciest (rinitídu, otitídu, tonzilitídu) alebo očí (konjunktivitídu) a zaniesť si baktérie z týchto miest  na pokožku. Zdrojom môže byť aj bezpríznakový nosič týchto baktérií (nosičstvo stafylokokov najmä v nose a nosohltane, kolonizácia kože stafylokokmi) alebo osoba s impetigom.

Aké faktory ovplyvňujú toto ochorenie – zohráva tu rolu napr. dedičnosť, imunita?
Vzhľadom na to, že baktérie sa množia v teplom prostredí, podporným faktorom pre vznik impetiga je vlhké a teplé prostredie

– často sa teda s touto infekciou stretáme v lete. K ďalším podporným faktorom pre vznik ochorenia patrí znížený hygienický štandard, porušená ochranná bariéra kože, ktorá umožňuje baktériám prestup do kože

– malé ranky na koži po uštipnutí hmyzom, po odreninách, prípadne je táto bariéra porušená už pri existujúcom inom kožnom ochorení ako je už spomínaný atopický ekzém. Rozvoju ochorenia napomáha i celková znížená obranyschopnosť organizmu. Toto ochorenie dedične podmienené nie je, ale samotný atopický ekzém, či niektoré vrodené poruchy imunity, ktoré tvoria podklad pre náchylnosť na toto ochorenie, dedičné sú.

Ako sa impetigo prejavuje? Aké sú prvotné príznaky, pri ktorých treba spozornieť? A do akej podoby problém prerastá, ak sa nelieči? Existuje viac foriem tohto ochorenia?
Impetigo je najčastejšie lokalizované na tvári – v okolí nosa, úst, avšak môže sa objaviť i v iných lokalitách. Pacient v mieste kožných prejavov môže pociťovať svrbenie. Ak sa ochorenie nelieči dostatočne skoro, škrabaním infikovanej kože dochádza k rozsevu infekcie na ostatnú zdravú kožu tela.

Existujú dve formy tohto ochorenia. Menej častá, tzv. bulózna forma, ktorá je spôsobená zlatým stafylokokom a tzv. non-bulózna forma spôsobená streptokokmi.

V prípade non-bulózneho impetiga sa prvotne objavuje začervenanie kože, na ktorom sa postupne tvoria pľuzgieriky s čírou tekutinou. Tieto pľuzgieriky praskajú a vznikajú tzv. erózie, ktoré mokvajú a pokrývajú sa žltohnedými chrastami pripomínajúcimi med.

Pri bulóznej forme impetiga sa skôr vytvárajú väčšie pľuzgiere s čírym obsahom, ktorý sa  postupne  skalí,  následne  pľuzgiere  praskajú  a vznikajú  erózie,  ktoré  sa  len zriedkavo pokrývajú chrastou. Bulózne impetigo sa častejšie lokalizuje v oblasti paží, slabín a v plienkovej oblasti.

Ľudia si kožné problémy bežne liečia sami a často nesprávne – nájdu všetky možné mastičky ktoré v minulosti potrebovali v iných prípadoch a skúšajú – môžu si tým stav pokožky zhoršiť?
Nesprávnou starostlivosťou môže prísť k vytvoreniu okluzívneho a vlhkého prostredia, ktoré ďalej napomôže množeniu baktérií a kožný problém sa zhorší  – môže nastať výraznejšie mokvanie a zväčšovanie kožných prejavov.

Kedy je už na čase naozaj zájsť za lekárom?
Vyhľadanie lekárskej pomoci je vždy na mieste pri nehojení sa, či šírení sa infekcie. Podobne i pri častých a opakovaných infekciách, kde je nutné pátrať i po vnútornej príčine impetiga, ako je napr. už spomínaný imunodeficit.

Môže sa impetigo vážne skomplikovať ? Ako a čo s tým potom?
Jednou z komplikácií môže byť šírenie infekcie na väčšie plochy kože, alebo závažná komplikácia – postreptokoková glomerulonefritída – streptokokmi autoimunitne podmienené poškodenie glomerulov v obličkách, ktorá sa častejšie rozvíja u detí 1 – 3 týždne po prekonaní non-bulózneho streptokokového impetiga. Po prekonaní impetiga je nutný kontrolný odber krvi a moču cestou obvodného lekára pre včasný záchyt tejto možnej komplikácie. Vzhľadom na to, že táto komplikácia už nie je bakteriálnou infekciou, ale je spôsobená nadmernou imunitnou odpoveďou na streptokoky, riešením sú lieky s účinkom na potlačenie nadmernej imunitnej reakcie.

Môže ochorenie zanechať trvalé zmeny na pokožke?
Ochorenie bežne nezanecháva zmeny na koži, koža sa hojí bez vzniku jaziev. Môže však v mieste pôvodnej infekcie pretrvávať tzv. pozápalová hypopigmentácia – koža je od okolitej kože svetlejšia.

Ako teda liečiť impetigo? Sú nutné antibiotiká? Zohráva pri tomto ochorení svoju rolu rezistencia na antibiotiká?
Nutné  je  používanie  antiseptík,  v lekárni  je  možné  zakúpiť  i umývaciu  emulziu s antibakteriálnym účinkom a umývať postihnutú kožu niekoľkokrát denne, prípadne lokálne  ošetrovať  kožné  prejavy  obkladmi  s  antiseptikom.  Okrem  toho  sa  lokálne aplikujú zmäkčujúce masti, ktoré napomáhajú odlúčeniu chrást a pri malom rozsahu ochorenia sú postačujúce i lokálne antibiotiká. V prípade postihnutia väčšieho rozsahu kože, či nedostavení sa efektu po lokálnej liečbe, alebo pri prítomnosti súbežnej infekcie v horných dýchacích cestách, je nutná celková antibiotická liečba.

Streptokoky sú stále pomerne dobre citlivé na penicilínové antibiotiká, avšak pri zlatých stafylokokoch rezistencia na penicilínovú radu antibiotík za posledné roky výrazne narastá, v liečbe sa preto používajú cefalosporínové antibiotiká, penicilín už nie je účinný.

Vracia sa toto ochorenie? – teda ak som ho raz mal, mám predpoklad že naň ešte natrafím?
Impetigo  môže  mať  pacient  raz,  ale  môže  sa  táto  infekcia  aj  opakovať.  V takom prípade je nutné pátrať po príčine. Pacient môže byť nosičom spomínaných baktérií v nosohltane a opakovane si ich zanášať na kožu, prípadne ak trpí inou dermatózou s porušenou kožnou bariérou a súbežne má ostatnú kožu osídlenú baktériami spôsobujúcimi impetigo, môže sa uňho toto ochorenie opakovať.

Ako sa starať o pokožku po vyliečení? Treba nejaký špeciálny režim?
Po kompletnom vyliečení nie je nutný špeciálny režim ani žiadne ďalšie špeciálne ošetrovanie kože. U pacientov, ktorí trpia chronickým ekzémom a majú zvýšené osídlenie   kože   stafylokokmi   je   vhodné   pokračovať   v   používaní   špeciálnych antimikrobiálnych umývacích emulzií ako prevencia vzniku impetiga v teréne pôvodnej kožnej choroby.

Aká je prevencia ochorenia?
V domácnosti  je  nutné  dodržiavať  prísny  hygienický  režim  –  nepoužívať  spoločné predmety dennej potreby – osoba s impetigom musí používať vlastný uterák a ostatné vlastné   hygienické   potreby,   nenosiť   spoločné   oblečenie,   často   sa   umývať s dezinfekčným mydlom. Posteľnú bielizeň a oblečenie vyprať na vysokej teplote a následne   prežehliť.      Dieťa   s impetigom   musí   zostať   v domácom   prostredí a nenavštevovať  detský  kolektív  do  vyliečenia  infekcie.  Vzhľadom  na  to,  že  deti  si často kožné prejavy škriabu, a tak si infekciu roznášajú na ďalšie časti tela, je vhodné im ostrihať nechty na krátko.

 

Otázky: Jana Obrancová