Diabetes mellitus, teda cukrovka, je skupinou chronických metabolických a z hľadiska príčin vzniku heterogénnych (rôznorodých) ochorení.

Ich základným a spoločným znakom je dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi, čiže hyperglykémia.

Naše záznamy potvrdzujú, že počty pacientov každoročne stúpajú,

hovorí lekárka Lucia Šimová z Kliniky vnútorného lekárstva II. Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky.

V rozhovore prezrádza, pri akých príznakoch cukrovky treba spozornieť, aké následky môžu mať rôzne druhy ochorenia, ako predchádzať tz. diabetickej nohe či aké potraviny by nemali chýbať v jedálničku diabetika.

Prečo pacientov s cukrovkou pribúda? Je za rastúcou tendenciou iba zlá životospráva? Aké sú hlavné dôvody vzniku pri cukrovke 1. typu a aké pri cukrovke 2. typu?

Diabetes mellitus (DM) teda cukrovka je skupinou chronických metabolických a z hľadiska príčin vzniku heterogénnych (rôznorodých) ochorení, ktorých spoločným a základným znakom je dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi, čiže hyperglykémia. Cukrovka 1. typu vzniká v dôsledku poškodenia B buniek podžalúdkovej žľazy (pankreasu) autoimunitnými reakciami, zaniká vlastná tvorba inzulínu, vzniká jeho absolútny nedostatok a pacienti sú úplne závislí na doživotnom podávaní inzulínu. Cukrovka 2. typu je civilizačným  ochorením, kedy úlohu pri vzniku zohráva tzv. inzulínová rezistencia, čiže znížená citlivosť tkanív na inzulín, ktorého je v čase stanovenia diagnózy, na rozdiel od DM1T, väčšinou dostatok,  plus celý rad vonkajších faktorov (obezita, stres, fajčenie, chýbajúca fyzická aktivita a podobne). Pacientov s cukrovkou je na celom svete viac ako 420 miliónov, na Slovensku viac ako 350 tisíc. Naše záznamy potvrdzujú, že počty pacientov každoročne stúpajú. Rastúca tendencia súvisí predovšetkým s nesprávnou životosprávou, fyzickou inaktivitou, zvýšeným výskytom nadhmotnosti až obezity, ktorú pozorujeme už v detskom veku. Štatistiku pacientov s DM zvyšuje aj stále vyšší vekový priemer populácie obyvateľov planéty, socio–ekonomická situácia (či už pozitívna, alebo negatívna), dostupnosť a zlepšovanie diagnostických metód a podobne.

Dá sa cukrovka vôbec definitívne vyliečiť alebo ide „len“ o zastavenie jej postupu?

Cukrovku definitívne vyliečiť zatiaľ nevieme. Zodpovedným prístupom k liečbe, pravidelným užívaním predpísanej medikácie, dodržiavaním doporučených diétnych a režimových opatrení vieme cukrovku dobre liečiť a tým aj predchádzať vzniku komplikácií s cukrovkou spätých. Štúdie vo svete sa zaoberajú rôznymi metódami úpravy telesnej hmotnosti, vývojom špeciálnej nízkokalorickej diéty, ktoré môžu viesť k tzv. remisii cukrovky po čo najdlhšiu dobu, ale o úplnom vyliečení sa v súčasnosti žiaľ hovoriť nedá.

Dá sa cukrovka liečiť aj inak než liekmi?

Cukrovku 1. typu liečime inzulínom. Toto je zatiaľ jediná, bežne dostupná liečba v prípade diabetikov 1. typu.  Pre vybrané skupiny pacientov sa v určitých prípadoch otvára ja možnosť transplantácie pankreasu. Ide o zložitý operačný zákrok pre spomínanú skupinu pacientov, ktorí spĺňajú prísne kritériá zaradenia sa na transplantačný zoznam. Cukrovku 2. typu liečime liekmi, ale najdôležitejšia je zmena životného štýlu – zníženie telesnej hmotnosti, dostatok a pravidelnosť pohybu. Časť diabetikov 2. typu sú extrémne obézni pacienti. V prípade, že konzervatívna liečba obezity nie je úspešná, do úvahy prichádza bariatricko–metabolická chirurgia, operačné zákroky najčastejšie na úrovni žalúdka, s cieľom zníženia nadváhy. Aj táto liečebná modalita je istým spôsobom liečbou diabetu, pretože poklesom telesnej hmotnosti sa vo väčšine prípadov zlepšuje aj kompenzácia diabetu u pacienta.

Dá sa vyliečiť stravou, napríklad vylúčením živočíšnych potravín?

Vyliečiť nie, ale vegetariánska resp. vegánska strava môže byť vhodnou alternatívou v prevencii a liečbe cukrovky. Epidemiologické štúdie poukazujú na nižší výskyt  cukrovky u vegetariánov, než u bežnej populácii. Bezmäsitá strava je spojená aj s vyšším váhovým úbytkom, výraznejším poklesom hladiny cukru nalačno a taktiež vedie  k zníženiu resp. oddialeniu nutnosti farmakologickej liečby v porovnaní  s klasickou diabetickou diétou.

O cukrovke sa dá hovoriť, ak je hodnota cukru v krvi nad 7 mmol/l. Ale to je nalačno, správne? Ak sa človek naje, odmeria si cukor, tak kam až môže dočasne hodnota „vystreliť“?

Diagnózu cukrovky stanovujeme vtedy, ak je u pacienta v stave nalačno meraná hodnota cukru viac ako 7 mmol/l, alebo je zachytená náhodná glykémia (kedykoľvek v priebehu dňa) 11,1 mmol/l a viac. Zároveň sú prítomné typické príznaky cukrovky, akými sú napr. časté močenie, nadmerný smäd, únava, zhoršenie zraku, úbytok na telesnej hmotnosti. Normálne hodnoty cukru u zdravého človeka sa pohybujú v medziach 3,9 – 5,6 mmol/l nalačno, po jedle (myslíme tým hodinu, dve po jedle) by hodnota nemala byť vyššia ako 11 resp. 10 mmol/l.

Môže človek na sebe nejakým spôsobom badať, že je podozrenie, že sa u neho začína cukrovka? Sú príznaky alebo varovné znaky rozdielne u typu 1 a typu 2?

V prípade cukrovky 1. typu je nástup ochorenia rýchlejší a dramatickejší, často privádza pacienta do nemocnice. Najčastejšie postihuje deti a mladých ľudí, u ktorých pozorujeme rýchly  pokles na hmotnosti, smäd, frekventné močenie, únavu, akúsi stratu koncentrácie a záujmu. Môže sa pridružiť aj zhoršenie zraku, svrbenie tela a opakované infekcie, hlavne močovo–pohlavného traktu. V najťažších prípadoch deti/mladiství zvracajú, sú schvátení a môže dôjsť aj k bezvedomiu. Pri cukrovke 2. typu tieto typické príznaky bývajú oveľa miernejšie, niekedy úplne chýbajú a zistenie diagnózy je náhodné v rámci iného či už predoperačného alebo preventívneho vyšetrenia. Najčastejšie postihuje osoby nad 40 rokov.

Ako k cukrovke pristupovať k skoršom štádiu? Dokáže chorobu zvrátiť napríklad cvičenie a aktívny život?

Je potrebné dodržiavať liečebné opatrenia a  cukrovka musí byť liečená od stanovenia diagnózy. Či už nefarmakologicky, teda zmenou životného štýlu, alebo farmakologicky, čo znamená tabletkami a inzulínom. Naše telo si pamätá zvýšenú hladinu cukru v krvi, hovoríme o „efekte glukózovej pamäti“.  Tí pacienti, ktorí  sú dobre liečení hneď od začiatku ochorenia, mávajú lepšie výsledky a menej komplikácii ako tí, ktorí liečbu cukrovky „odkladajú“ a pri liečbe nespolupracujú.

Platí, že v pokročilom štádiu pomôžu už iba lieky? (prosím spresniť otázku, nakoľko je priveľmi široká)

Cukrovka v pokročilých štádiách ochorenia môže byť liečená tabletkami, alebo inzulínom.

Rozdiel medzi cukrovkou 1. a 2. typu je v zníženej tvorbe inzulínu, resp. v jeho nevytváraní sa?

Cukrovka 1. typu je skôr ochorenie detského a mladšieho veku. Je podmienená imunologicky, kedy si vlastný organizmus vytvára protilátky proti B bunkám pankreasu a poškodzuje ich. Vzniká tým absolútny nedostatok inzulínu, nástup ochorenia je manifestovaný intenzívnejším prejavom. Pacienti s týmto typom diabetu sú závislí od dodávania inzulínu do organizmu. Pri cukrovke 2. typu zohrávajú úlohu dedičné predispozície, obezita (abdominálny typ), nedostatok dennej pohybovej aktivity, nezdravý životný štýl. Najčastejšie sa diagnostikuje po 40. roku života aj keď v súčasnosti pozorujeme trend v posúvaní sa vekovej hranice do mladších vekových kategórii. Podstatou ochorenia je nerovnováha v tvorbe inzulínu v podžalúdkovej žľaze a jeho účinkom v cieľových tkanivách (pečeň, tukové a svalové tkanivo). Nástup ochorenia je zvyčajne pomalší, cukrovka sa často zachytí náhodne. Cukrovku 2. typu je možné liečiť diétnym režimom, tabletkami, tzv. perorálnymi antidiabetikami, v neskorších štádiách ochorenia sa môže do liečby pridať aj inzulín.

Aká by mala byť prevencia proti vzniku cukrovky 1. typu a aká proti cukrovke 2. typu?

Cukrovka 1. typu je, ako som už spomínala, autoimunitné ochorenie, ktoré vzniká ako neprimeraná reakcia organizmu na vonkajšie alebo vnútorné podnety, vznik ochorenia je nepredvídateľný, v tomto prípade prevenciu realizovať nevieme. V prevencii cukrovky 2. typu je veľmi dôležité aktívne vyhľadávanie (screening) a následné pravidelné sledovanie rizikových skupín, čo sú pacienti  s pre–diabetickými stavmi (predstupeň cukrovky), obézni pacienti s BMI nad 25 kg/m2, pacienti s poruchami v spracovávaní tukov v tele, pacienti s artériovou hypertenziu (vysoký tlak krvi) a taktiež ženy, ktoré mali v gravidite tehotenskú cukrovku. Zdravý životný štýl, pravidelný a dostatočný pohyb, udržiavanie si normálnej telesnej hmotnosti dokážu pomáhať v predchádzaní cukrovke  resp. oddialení jej vzniku aj v prípade vysokorizikových jednotlivcov.

Ktoré orgány dostávajú cukrovkou zabrať najviac? Známe je, že diabetici niekedy prídu o nohu. V akom prípade sa to stáva? Ako sa tomu dá predísť?

Komplikácie pri cukrovke rozdeľujeme na postihnutia malých ciev (tzv. mikrovaskulárne), následkom ktorých sú očné ochorenia, problémy s obličkami a aj postihnutia nervov (neuropatia), a potom sú to postihnutia veľkých ciev (tzv. makrovaskulárne komplikácie). Tie zvyšujú výskyt kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych príhod, ako aj výskyt gangrény nôh. Diabetická noha je najzávažnejšou komplikáciou postihnutia ciev  a nervov dolných končatín, postihuje 15 – 25% pacientov s cukrovkou. V miestach vystavených najväčšiemu tlaku, na končekoch prstov alebo na päte môže vznikať vred (ulcus), ktorý sa ľahko infikuje. Spôsobuje opuch, začervenanie nohy, infekcia sa môže rozšíriť aj na väčšiu časť nohy. Často následne hrozí odumretie postihnutej časti, gangréna, s nutnosťou amputácie. Predísť vzniku diabetickej nohy je možné dobrou liečbou cukrovky a taktiež účinnou liečbou pridružených ochorení, ako sú vysoký tlak krvi, vysoká hladina tukov v krvi. Vhodné je obmedzenie  až zanechanie fajčenia. Je potrebné pravidelne sa o nohy starať, hygienu nôh nezanedbávať,  vykonávať správnu pedikúru, správne ošetrenie odrenín a raniek na nohách, nosenie vhodnej obuvi, vyhýbať sa chodeniu naboso.

Aké potraviny by nemali chýbať v jedálničku diabetika?

Strava diabetika má byť vyvážená a pestrá. Pri diabetickej diéte ide vlastne o dodržiavanie zásad racionálneho stravovania, kedy pacient môže jesť takmer všetko. Potrebné je, aby vedel kedy jesť a aké množstvá konzumovať. Určite by v jedálničku diabetika nemal chýbať dostatok čerstvej zeleniny, kvalitných bielkovín (netučné mäso, ryby, tofu…), ale aj menšie množstvo sacharidov (zemiaky, ryža, cestoviny, celozrnné pečivo). Z tukov uprednostňovať oleje rastlinného pôvodu. Nemali by sme vynechávať strukoviny a denne zjesť za jednu hrsť orechov.

Ako je to s cukrovkou a zamestnaním? Sú nejaké povolania, ktoré títo ľudia vykonávať nemôžu?

Pracovnú schopnosť je u diabetika potrebné posudzovať individuálne. Ak je cukrovka dobre liečená, pacient pravidelne podstupuje lekárske kontroly a nemá významnejšie výkyvy hladiny cukru v krvi, jeho pracovná schopnosť nie je väčšinou obmedzená a diabetik môže vykonávať svoju prácu. Istým problémom môže byť práca na zmeny a nemožnosť dodržiavania pravidelného stravovania. Na druhej strane, pacienti, u ktorých sú opakovane prítomné ťažké hypoglykémie (nízka hladina cukru), až s potrebou asistencie druhej osoby, pacienti s ťažšími očnými, alebo nervovými komplikáciami cukrovky, nie sú zdravotne spôsobilí vykonávať všetky povolania, resp. činnosti. K takýmto činnostiam patria napr. vedenie motorového vozidla, obsluhovanie ťažkých strojov, pre riziko ohrozenia vlastného zdravia, ale aj zdravia druhých.