Ako naštartovať imunitný systém počas chrípkovej sezóny
Chrípka útočí s určitou pravidelnosťou a sezónnosťou, väčšinou na jar a jeseň, spravidla od októbra do apríla. Veľa ľudí toto ochorenia podceňuje, ale aj dnes na jeho následky zomiera množstvo hlavne starších a ťažko chorých ľudí na celom svete. Na otázky, ako si budovať imunitu odpovedal MUDr. Zoltán Borbély, primár Kliniky vnútorného lekárstva II.
Na čo by človek nemal zabudnúť z hľadiska prevencie proti ochoreniu ako je napríklad chrípka? Chrípka je infekcia horných dýchacích ciest, ktorú spôsobujú vírusy zo skupiny tzv. RNA vírusov, ktoré do tela prenikajú cez sliznicu dýchacích ciest. Inkubačná doba ochorenia je jeden až tri dni. Prevencia je zameraná na celkové posilnenie odolnosti organizmu, ako aj k zabráneniu prenosu vírusu. Treba si udržiavať telo v dobrej fyzickej kondícii, v ideálnom prípade každodenný pohyb na čerstvom vzduchu. Nesmieme zabúdať na vhodné oblečenie, vďaka ktorému môžeme zabrániť prechladnutiu. Treba myslieť na pravidelné vetranie doma, v školách, v kanceláriách, kde je dlhodobo väčšie množstvo ľudí. Najefektívnejšou prevenciou pred vznikom chrípky je očkovanie. Očkovacie látky proti chrípke majú svoje špecifiká. Ich zloženie sa každoročne mení, a to podľa aktuálnych kmeňov vírusu chrípky. Preto je dôležité dávať sa preočkovať každoročne. Očkovanie je odporúčané hlavne pre ľudí so zvýšeným rizikom nákazy. Sú to osoby vo veku 59 rokov a viac, ľudia s chronickými ochoreniami srdca a ciev, dýchacích ciest, obličiek, ľudia ktorí majú poruchy metabolizmu či imunity.
Ktoré vitamíny by mali byť našou „povinnou výbavou“? Vitamíny sú organické zlúčeniny, ktoré telo potrebuje v relatívne nízkych množstvách. Extrémny prípad nedostatku vitamínov sa označuje ako avitaminóza, miernejší stav zas hypovitaminóza. Sú vitamíny, ktoré sú rozpustné vo vode a vitamíny ktoré sú rozpustné v tukoch. Potraviny bohaté na vitamíny rozpustné v tukoch (A,D,E,K)- napr. orechy, ryby, vajcia – prirodzene obsahujú tuky, ktoré pomáhajú nášmu organizmu lepšie ich spracovať. Vitamíny rozpustné vo vode, ich konzumácia v čerstvom ovocí a zelenine je prospešnejšia. Môže za to obsah pomocných látok ako flavonoidy, kvercetín. Túto zlúčeninu nájdeme v strukovinách, zeleno listovej zelenine, olivovom oleji, hrozne, červenom víne… V bunkách pôsobí ako antioxidant. Je zdravšie jesť vitamíny v prirodzenom stave v ovocí a zelenine, pretože sa v nich nenachádzajú iba vitamíny, ale aj rôzne pomocné látky, ktoré ich účinku pomáhajú. Zo zelenín sa doporučuje listová zelenina, mrkva, brokolica, struky, paradajky, chilli papričky, paprika a z ovocia avokádo, čučoriedky, čierne ríbezle, hrozno, kiwi, citrusy.
Je lepšie užívať čerstvé ovocie/zeleninu oproti výživovým doplnkom? Súčasťou prevencie proti rôznym ochoreniam sú teda aj vitamíny. Našim cieľom je ich dostať do organizmu. Či sú vhodné vitamíny vo forme liekov, alebo ich prijímať ako súčasť otravy? Samozrejme je vhodnejšie preferovať čerstvé ovocie alebo zeleninu pred výživovým doplnkom, ale niekedy ich človek nevie prijať napr. pre poruchy trávenia. V takomto prípade pri výžive nesmieme zabúdať na podávanie vitamínov a stopových prvkov inou formou: injekcie, infúzie, tabletky ktoré obsahujú tieto látky.
Je ovocie/zelenina dovážané zo zahraničia, rovnako bohaté na vitamíny, ako lokálne? Z horeuvedených informácií vyplýva, že treba uprednostniť ovocie a zeleninu najlepšie z lokálnych zdrojov a miesta pestovania. Treba si uvedomiť, že ovocie i zelenina dovážané zo zahraničia je väčšinou nejakým spôsobom „ošetrené“ a preto ich treba pred konzumáciou poriadne umyť. Konzumácia tzv. tunajších produktov zabraňuje často vzniku alergických reakcií napr. po požití citrusových plodov.
Je nejaký druh potravín, ktorým by sa mal človek vyhýbať a naopak, sú nejaké, ktoré imunitu podporujú? Tráviaci trakt tvorí podstatnú časť nášho imunitného systému. Až 70% imunitných buniek sa nachádza práve v črevách. Pre optimálnu funkciu čriev je vhodné konzumovať vlákninu. Vláknina živí v našom čreve priateľské baktérie, čím prispieva k zdraviu nášho mikrobiómu. K jedlám ktoré posilňujú imunitný systém patria: brokolica, cesnak, červená paprika, špenát, jogurty, mandle, slnečnicové jadierka a iné. Sú aj jedlá ktoré oslabujú imunitný systém: jedlá a nápoje s vysokým obsahom cukru, rýchle občerstvenie, jedlá z konzervy, sýtené nápoje, alkohol.
Do akej miery pomáha k dobrej imunite spánok? Nedostatok spánku v kombinácii so stresom zvyšujú produkciu kortizolu a jeho dlhodobé zvýšenie potláča imunitné funkcie organizmu. Nedostatok spánku bráni tvorbe cytokínov, ktoré regulujú imunitný systém. Spať menej ako 6 hodín je príliš málo, viac ako 9 hodín je veľa. Odporúča sa spať v priemere 7,5 hodín, čo sa zdá byť optimálnym časom na regeneráciu organizmu a načerpanie síl. Je dôležité si dopriať dobrý spánok v tme, v tichu a v dobre vyvetranej miestnosti.
Na posilnenie imunity je dobré absolvovať prechádzky v zime? Pravidelný pohyb posilňuje imunitu v každom veku. Silná imunita znižuje riziko vzniku ochorení a zápalu v tele. Sťahovanie svalov pri cvičení vyvoláva intenzívnejšie prúdenie krvi a lymfy a zvyšuje tvorbu a rýchlosť cirkulácie imunitných buniek. Udržiavať sa v dobrej kondícii neznamená, že denne absolvujeme intenzívny tréning. Zdraviu prospeje aj obyčajná svižná prechádzka na čerstvom vzduchu počas celého roka nielen v zime. Najviac prospechu budeme mať z takých aktivít, ktoré robíme s chuťou, radosťou a pravidelnosťou. Cvičiť treba v rámci možností, s prihliadnutím na vek, sprievodné ochorenia, celkovú fyzickú a psychickú kondíciu a aktivity si treba vyberať so zohľadnením týchto faktorov.
Ako začať otužovať? Funkčným spôsobom, ako podporiť imunitu je aj otužovanie. Stačí sa začať otužovať postupne, napríklad striedaním teplej a studenej vody v sprche. Niektorí sa dopracujú k tomu aby vyskúšali jazero, rieku v zime. Okrem otužovania je na mieste posilniť imunitu aj pomocou masáže. Masáž nás dokáže zbaviť takmer 55% stresového hormónu kortizolu. Namiesto neho telo vyplaví serotonín a dopamín, čo sú známe hormóny šťastia.
Do akej miery vplýva na imunitu stres? Pokiaľ sme v dlhodobom strese, alebo zažívame úzkosť a frustráciu, imunitný systém na to reaguje znížením počtu lymfocytov, bielych krviniek, ktoré bojujú s baktériami a vírusmi. Ľudia v dlhodobom strese majú vyššie riziko vzniku ochorení zo zníženej imunity, ale napr. aj ochorení kardiovaskulárneho systému či tráviaceho traktu.
Aké sú príznaky zníženej imunity a kedy už treba vyhľadať imunológa? Primárnym symptómom slabého imunitného systému je náchylnosť na infekciu. U ľudí so slabým imunitným systémom je pravdepodobné, že sa infekcie vyskytnú častejšie ako u ostatných ľudí, a tieto choroby môžu mať ťažší priebeh alebo môžu byť ťažšie liečiteľné. Je pravdepodobné, že dostanú infekcie, ktoré by človek so silným imunitným systémom nedostal. Medzi príznaky zníženej imunity patria opakované infekcie, zažívacie problémy, chronická únava, časté bolesti hlavy, bolesti svalov a kĺbov, málokrvnosť, herpesy, afty, a iné. Pacient by mal byť najprv vyšetrený praktickým lekárom a podľa potreby aj špecialistom z odboru vnútorného lekárstva. Po zhodnotení nálezov a pri vyslovení z podozrenia na zníženú imunitu by mal absolvovať imunologické vyšetrenie.
Ako prebieha imunologické vyšetrenie? Imunologické vyšetrenie je zamerané na diagnostiku zníženej imunity s cieľom odhalenia vrodenej alebo získanej poruchy imunity. Základmi imunologického vyšetrenia sú anamnéza, čiže podrobný rozhovor s pacientom, fyzikálne vyšetrenie, laboratórna analýza krvi so zameraním sa na parametre imunitného systému, kožné testy ak sú potrebné.
