Ako vzniká rakovina prostaty?
Ako vzniká rakovina prostaty?
Príčina vzniku rakoviny prostaty je multifaktorálna, ale tak ako pri mnohých iných onkologických ochoreniach nie je presne objasnená. Máme však dobre definované a preukázané rizikové faktory, medzi ktoré patrí vek, rasové rozdiely a genetická záťaž jednotlivca. K nie presne objasneným faktorom možno považovať takzvaný západný životný štýl s vplyvom stravy, sexuálneho správania a pohybovej aktivity.
Je možné jej vznik vopred predpokladať – u akých pacientov?
Jednoznačne nemôžeme povedať u koho sa rakovina prostaty vyvinie, avšak v kontexte rizikových faktorov sa dá povedať, že incidencia rakovina prostaty po 40. až 50. roku života priamo úmerne narastá so zvyšujúcim sa vekom. Takisto vieme, že u mužov ktorý majú genetickú záťaž, t.j. výskyt rakoviny prostaty v prvostupňovom príbuzenstve je niekoľkonásobne vyššia pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Napríklad v Spojených štátoch amerických je výskyt ochorenia štatisticky významne vyšší u afroamerických mužov v porovnaní s belošskou populáciou. V Európe majú najvyšší podiel ochorenia škandinávske krajiny a medzi najmenej postihnuté krajiny sveta patria ázijské krajiny ako Japonsko a Čína.
U akých skupín pacientov sa ochorenie najčastejšie vyskytuje?
Rakovina prostaty sa vyskytuje najčastejšie ako sporadické ochorenie, so stúpajúcou incidenciou vo vyšších vekových skupinách, ktoré ale v našich pomeroch z hľadiska geografického, sociálneho ani ekonomického nemá špecifickú distribúciu.
Sú ohrození aj mladí muži, resp. chlapci?
Dalo by sa povedať, že chlapci sú mimo ohrozenia ochorenia a výskyt ochorenia u mužov do 40 rokov je veľmi raritný.
Aká je prevencia ochorenia?
Nakoľko včasné štádiá ochorenia prebiehajú veľmi často bezpríznakovo, najlepšou prevenciou ochorenia je preventívne urologické vyšetrenie u dobre informovaného muža nad 50 rokov, respektíve nad 40 rokov u mužov s výskytom ochorenia v prvostupňovom príbuzenstve. Nezastupiteľnú úlohu treba v tejto súvislosti pripísať najmä primárneho kontaktu, t.j. práci praktických lekárov ako aj celospoločenskej osvete.
Aká je úmrtnosť na toto ochorenie?
Slovenská republika patrí z celosvetového pohľadu medzi krajiny so stredným výskytom ochorenia. Rakovina prostaty patrí po rakovine pľúc a čreva medzi tretie najčastejšie onkologické ochorenie u mužov (s výnimkou nádorových ochorení kože). Posledné roky sledujeme trend nárastu incidencie ochorenia v kontraste s miernym poklesom mortality ochorenia. Tento kontrast súvisí predovšetkým s nárastom včasných štádií ochorenia s možnosťou kuratívnej liečby, predlžujúcim sa priemerným vekom, zlepšením zdravotnej starostlivosti, ale aj určitým podielom novodiagnostikovaných nízkorizikových ochorení. (V roku 2015 zomrelo podľa štatistického úradu na karcinóm prostaty 696 mužov, čo predstavuje hrubú mortalitu 26,2 / 100 000 obyvateľov).
Aká je liečba? Aká je možnosť vyliečenia?
V dnešnej dobe máme k dispozícii pre našich pacientov veľmi dobré možnosti liečby rakoviny prostaty na úrovni celosvetových trendov. Možnosti liečby sa odvíjajú od štádia, v ktorom sa ochorenie diagnostikuje. Kuratívna liečba s cieľom vyliečenia pacienta je určená pre pacientov s ochorením lokalizovaným na prostatu a zahrňuje dva alternatívne prístupy – chirurgický alebo liečbu žiarením. Chirurgický prístup predstavuje operačné odstránenie prostaty, semenných mechúrikov a podľa potreby aj miestnych lymfatických uzlín. Liečba žiarením patrí do rúk radiačného onkológa a je založená na usmrtení nádorových buniek pomocou radiačného žiarenia. Pre pokročilejšie štádia ochorenia je základom hormonálna liečba, princípom ktorej je vyblokovanie mužského pohlavného hormónu testosterónu, na ktorom je ochorenie závislé. Po zlyhaní hormonálnej liečby dostupnej v niekoľkých líniách máme k dispozícii zlatý štandard vo forme chemoterapie. Pokročilejšie štádiá ochorenia sú samozrejme riešené multidisciplinárne za spolupráce onkológa, radiačného onkológa a urológa. Pre doplnenie treba spomenúť aj takzvanú odloženú liečbu, ktorá má za cieľ u nízkorizikového pacienta za presne stanovených kritérií oddialiť liečbu za účelom eliminácie respektíve oddialenia jej nežiadúcich účinkov.
Čo si má pacient všímať, aby čo najskôr zachytil príznaky?
Vo včasných štádiách ochorenie prebieha veľmi často asymptomaticky, t.j. bezpríznakovo. K prvým príznakom ochorenia môžu patriť problémy s močením ako sú časté močenie, nočné močenie, slabý prúd moču, ako aj poruchy erekcie, neskoré príznaky pokročilého ochorenia ako sú bolesti a zlomeniny skeletu, chudnutie, nechutenstvo sú v dnešnej dobe menej časté, aj keď rozhodne nie zriedkavé.
Tému spracovávala: Jana Obrancová – Magazín zdravia